Noční vlci (, ) je ruský motorkársky klub založený 31. mája 1989 v Moskve. Ide o najstarší oficiálny motorkársky klub na území bývalého Sovietskeho zväzu.

Organizácia sa prezentuje ako vlastenecká a apolitická, podľa viacerých médií a bezpečnostných analytikov však udržiava úzke väzby na ruský štát a prezidenta Vladimíra Putina a jej činnosť je finančne podporovaná ruským štátom. Podujatia klubu sa zameriavajú aj na podporu ruského nacionalizmu a ruskej pravoslávnej cirkvi. Je známy podporou zahraničnej politiky ruského režimu najmä v otázkach Krymu a Ukrajiny a kritizovaný za šírenie proruskej propagandy.

Klub vedie Alexander Zaldostanov prezývaný „Chirurg“, ktorý je od roku 2014 zaradený na sankčné zoznamy Európskej únie, Spojených štátov a ďalších krajín pre svoju úlohu pri anexii Krymu a podporu ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Samotný klub je rovnako predmetom medzinárodných sankcií.

Podľa investigatívy Seznamu Zprávy šéfovia českej bunky profitovali z vysokých súm pochádzajúcich z prostitúcie, úžery a podvodov s nehnuteľnosťami, pričom zároveň čerpali dotácie aj od štátu.

História Korene klubu siahajú do roku 1983, keď sa v Moskve v období perestrojky začali formovať neformálne skupiny fanúšikov motocyklov a rockovej hudby, ktoré organizovali vtedy nelegálne rockové koncerty. Členovia tejto subkultúry, medzi ktorými boli punkeri či metalisti, často čelili útokom agresívnych skupín, pričom práve v tomto prostredí sa vyprofiloval Alexander Zaldostanov ako charizmatický a tvrdý vodca, ktorý dokázal skupinu transformovať z defenzívnej taktiky k útočnej. Zaldostanov, rodák z ukrajinského Kropyvnyckého, získal prezývku „Chirurg“ vďaka svojmu medicínskemu vzdelaniu. Vyštudoval stomatológiu a pred založením klubu krátko pôsobil v lekárskej praxi.

Oficiálne bol klub pod názvom „Noční vlci – Night Wolves MC Russia“ založený 31. mája 1989. Išlo o prvý oficiálny motorkársky klub vtedajšieho Sovietskeho zväzu. V tomto období vznikol aj znak klubu – hlava vlka v plameňoch.

V 90. rokoch 20. storočia sa klub začal rozrastať, profesionalizovať podľa vzoru západných organizácií a rozvíjať prvé podnikateľské aktivity v oblastiach spojených s motocyklizmom. Založili v Moskve rockový klub Sexton, ktorý bol podľa niektorých zdrojov prvým svojho druhu v Rusku a otvorili vlastné tetovacie štúdiá. V tomto období Noční vlci stáli pri zrode ruskej Asociácie motorkárov a začali organizovať prvé veľké motorkárske festivaly a súťaže. Zaldostanov sa pri organizácii klubu inšpiroval skúsenosťami zo Západného Berlína, kde koncom 80. rokov pracoval a nadviazal kontakty s medzinárodnými motorkárskymi gangmi. Na podujatiach v 90. rokoch klub plnil funkciu ochrankárov. alt=Vadim Krasnoselský a Alexander Zaldostanov v roku 2018|náhľad|Vadim Krasnoselský a Alexander Zaldostanov v roku 2018 Zásadná zmena začala okolo roku 2006, keď sa klub začal transformovať z pôvodnej motorkárskej subkultúry na vplyvnú vlasteneckú a politickú organizáciu. Od roku 2009, keď sa s klubom prvýkrát oficiálne stretol Vladimir Putin, sa klub stal neoddeliteľnou súčasťou ruskej štátnej propagandy. Putin ich opakovane sprevádzal na motorkách pri ich výjazdoch, nazval ich „svojimi bratmi“ a ocenil ich za výnimočný patriotizmus. Klub sa postupne vzdal označenia „bajkeri“ a začal používať termín „ruskí motocyklisti“. V roku 2013 Putin udelil Zaldostanovovi Rád cti za „vlasteneckú východu mládeže“. Blízke vzťahy má Zaldostanov i s hlavou ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchom Kirillom.

Ich činnosť začal masívne finančne podporovať ruský štát prostredníctvom miliónových grantov na projekty vlasteneckej výchovy a kultúrne podujatia. Táto spolupráca vyvrcholila aktívnou účasťou klubu pri anexii Krymu v roku 2014 a následnou podporou proruských separatistov v bojoch na Donbase.

Aktivity a medzinárodné pôsobenie alt=Vladimir Putin s prezidentom klubu Alexandrom Zaldostanovom na Kryme v roku 2010.|náhľad|Vladimir Putin s prezidentom klubu Alexandrom Zaldostanovom na Kryme v roku 2010. Klub organizuje každoročné motorkárske jazdy napríklad „Cesty víťazstva“ z Moskvy do Berlína pri príležitosti výročia skončenia druhej svetovej vojny, pietne akcie pri pamätníkoch Červenej armády a podporuje ruskú pravoslávnu cirkev.

Klub má centrálu v Rusku a pobočky alebo pridružené skupiny v niekoľkých krajinách, medzi ktoré patria Bielorusko, Srbsko, Bulharsko, Severné Macedónsko, Nemecko, Bosna a Hercegovina a ďalšie.

Podľa odhadov má klub viac ako 5000 členov.

V Česku pôsobila pobočka pod názvom NV Europe MC, ktorá bola založená v roku 2018. Brniansky krajský súd v októbri 2024 nariadil jej likvidáciu z dôvodu neplnenia zákonných povinností, konkrétne pre neexistujúce sídlo.

Pôsobenie na Slovensku alt=Demonštrácia proti prejazdu Nočných vlkov v Česku v roku 2016|náhľad|Demonštrácia proti prejazdu Nočných vlkov v Česku v roku 2016 Prvé verejne zdokumentované aktivity Nočných vlkov na Slovensku sa datujú do roku 2015. 2. mája 2015 sa v rámci projektu „Cesta víťazstva“, organizovaného pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny, uskutočnila návšteva Slovenska. Na bratislavský Slavín dorazilo približne päť ruských členov klubu, keďže väčšina pôvodne plánovanej kolóny bola zablokovaná v Poľsku a Nemecku. Na Slavín dorazili v sprievode slovenských a českých motorkárov a položili vence pri pamätníku padlých sovietskych vojakov. Privítal ich bývalý politik Ján Čarnogurský a niekoľko stoviek podporovateľov chlebom a soľou, slovenskými a ruskými vlajkami, niektorými s podobizňou Vladimíra Putina, pričom niektorí účastníci skandovali „Rossija!“. Na kladení vencov sa zúčastnil aj ruský veľvyslanec Alexej Fedotov a motorkári následne navštívili ruskú ambasádu. alt=Priaznivci Nočných vlkov v Sofii v roku 2016|náhľad|Priaznivci Nočných vlkov v Sofii v roku 2016 Už pred príchodom vyvolala plánovaná akcia silný odpor. Skupina 75 slovenských a českých osobností zaslala otvorenú výzvu ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, aby klubu zakázali vstup. Signatári ho označili za politický nástroj Ruska, cielených provokatérov a šíriteľov nenávisti voči Ukrajine, ktorí podporujú ruskú agresiu. Kritici akciu vnímali podobne ako propagandistickú aktivitu Moskvy. Vláda Roberta Fica však vstup umožnila, minister Lajčák sa odvolával na pravidlá voľného pohybu osôb v schengenskom priestore a na právo na vyjadrenie názoru. Kaliňák vyhlásil, že zákaz by bol návratom do čias komunizmu.

V septembri 2015 nasledovala ďalšia cesta po slovenských pamätníkoch (Kalinov, Tokajík, Prešov, Poprad, Vernár, Brezno, Banská Bystrica, Bratislava), na ktorej sa zúčastnilo približne 14 ruských členov klubu vedených lídrom „Cesty víťazstva“ Andrejom Bobrovským, spolu so slovenskými motorkármi. Organizátorom bol Matúš Alexa z popradského klubu Čierny vlk. náhľad|Oslavy Dňa víťazstva v Berlíne v roku 2018 za účasti Nočných vlkov V nasledujúcich rokoch sa akcie Nočných vlkov na Slovensku stali pravidelnou každoročnou súčasťou projektu „Cesta víťazstva“ a pokračujú až dodnes (2026). V máji 2016 sa na Slavíne opäť konalo kladenie vencov, na ktorom sa opäť okrem ruských a slovenských motorkárov zúčastnil aj veľvyslanec Fedotov a Ján Čarnogurský. V tom istom roku, keď Noční vlci navštívili Banskú Bystricu, vtedajší župan Banskobystrického kraja (BBSK) Marian Kotleba nechal na budove úradu vyvesiť ruskú vlajku ako prejav privítania Nočných vlkov. Jeho vtedajší hovorca Milan Uhrík to komentoval slovami: „Predstavitelia vlády ich vnímajú ako hrozbu, a to napriek tomu, že motorky boli vždy skôr symbolom slobody. My vnímame ako hrozbu skôr americké transportéry prechádzajúce po našich cestách a americké stíhačky lietajúce na našom nebi. Preto sme na úrade BBSK vyvesili ruskú zástavu.“ V máji 2018 prišiel na Slavín pozdraviť motorkárov aj Štefan Harabin, ktorý im verejne vyjadril podporu. alt=Vladimir Putin s klubom Noční vlci v Sevastopole v roku 2019|náhľad|Vladimir Putin s klubom Noční vlci v Sevastopole v roku 2019 V júni 2018 otvoril podnikateľ Jozef Hambálek, ktorý sa označoval za prezidenta európskeho štábu Nočných vlkov, v bývalom areáli inseminačnej stanice v Dolnej Krupej pri Trnave európsky štáb klubu za účasti zástupcu ruského veľvyslanectva. Nachádzali sa tam historické kusy vojenskej techniky vrátane tanku a obrnených vozidiel, ktoré mali byť údajne súčasťou plánovaného múzea vojenskej histórie. Hambálek dostal pokutu pre nesplnenie zákonnej povinnosti oznamovať túto techniku. 27. júla 2018 sa uskutočnila v tejto súvislosti demonštrácia pred ruskou ambasádou nazvaná „Solidarita s Nočnými vlkmi“. Medzi rečníkmi boli Ján Čarnogurský, Peter Marček podpredseda KSS Jalal Suleiman a veliteľ Slovenských brancov Peter Švrček. Hambálek bol v roku 2022 zaradený na sankčný zoznam EÚ, no neskôr z neho bol vyradený, aj na základe lobingu premiéra Roberta Fica.

Časť bývalých členov slovenskej pobočky klubu pod vedením Matúša Alexu v roku 2019 založila samostatné združenie Brat za Brata.

Referencie

Pozri aj

Motorkári Slovenska – Brat za brata

Iné projekty

Externé odkazy Oficiálna stránka

Kategória:Organizácie v Rusku Kategória:Organizácie založené v 1989 Kategória:Osoby na sankčnom zozname Európskej únie Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojených štátov Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska Kategória:Osoby na sankčnom zozname Austrálie Kategória:Osoby na sankčnom zozname Nového Zélandu Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska