Čínska občianska vojna v rokoch 1946 až 1949 bola občianskou vojnou medzi nacionalistickými armádami z politickej strany Kuomintang na jednej strane a komunistickými vojakmi na strane druhej na území Číny. Vojna prepukla roku 1946, keď sa sovietska armáda stiahla z územia Mandžuska, čím poskytla zázemie komunistom pod vedením Mao Ce-Tunga. Skončila sa začiatkom októbra roku 1949, keď Mao Ce-Tung oficiálne vyhlásil vznik Čínskej ľudovej republiky.

Budovanie zázemia Roku 1945 sa podarilo Červenej armáde zo Sovietskeho zväzu obsadiť územie Mandžuska po japonskej okupácii. Samotný región bol už v tom čase známy predovšetkým ako základňa komunistických vojakov, ktorých viedol Mao Ce-Tung. O rok neskôr sa sovietske vojská stiahli preč z Mandžuska.

Po nastolení mieru v auguste roku 1945 boli ozbrojenci z Kuomintangu dvakrát silnejšie než komunistická armáda. Navyše mali výhodu, ktorou bola podpora Spojených štátov amerických v dodávkach výzbroje a podpore námorníctva. Kuomintang ovládal takisto všetky veľké mesta a väčšinu územia Číny.

V tom čase sa utvorila dvojaká moc nad územím samotnej Číny. Nacionalistická politická strana Kuomintang mala pod kontrolou severnú časť (Šan-si, Čchachar, Che-pej, Suej-jüan, Šan-tung a Che-nan) a údolie rieky Jang´c. Zároveň to bola Kuomintang, ktorá dostávala podporu od svetového imperializmu, menovite od Spojených štátov amerických. Dôkazom bolo to, že do roku 1946 sa podarilo USA vycvičiť viacero kuomintangských vojakov a vyzbrojiť 45. divíziu.

Ľudové vojská, ktoré viedla Komunistická strana Číny, mali podporu obyvateľstva oslobodených území sovietskou armádou. Ozbrojenci Ľudovej armády, od roku 1947 známej ako Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády, si vytýčili za cieľ boj za spravodlivú vec národného a sociálneho oslobodenia čínskeho ľudu, čo posilňovalo ich vysokú bojovú morálku.

Podpora komunistov Po roku 1946 sa podarilo Komunistickej strane Číny upevniť si politickú moc v prostredí roľníkov najprv v oblasti severočínskych dedín. Jej vládny program sa zameriaval pre presadenie pozemkovej reformy, ktorá bola inak od časti jednotné fronty vcelku zanedbávaná. Pozemková reforma znamenala vyvlastnenie a neutralizáciu alebo zničenie ekonomickej a sociálnej moci statkárov a ostatných miestnych boháčov pri súčasnom zlepšení postavení aktivít práve z radov chudobných roľníkov, ktorí mohli pod záštitou Komunistickej strany Číny ovládnuť dediny. Keď boli bohatí roľníci takto zneškodnení nebo redukovaní, komunistické vedení mohlo prikročiť k ďalším reformám. Cieľom tejto rozsiahlej kampane bolo zachovať komunistickej armáde podporu vidieka v celé severnej Číne.

Vzplanutie bojovej iskry V polovici roku 1946 mal Kuomintang značnú vojenskú prevahu, pričom spolu s vládnymi kruhmi Spojených štátov amerických sa rozhodol rozdrviť čínske demokratické sily.

Čankajškova armáda disponovala silou až 4,3 miliónov vojakov, z toho 2 milióny boli v pravidelných útvaroch. Čínska ľudová oslobodenecká armáda predstavovala silu 1, 2 miliónov bojovníkov.

Napokon dňa 26. júna roku 1946 začali nacionalistickí ozbrojenci otvorený boj proti komunistickým vojakom na území strednej Číny.

Nacionalisti z Kuomintangu v presile Počas prvého roku občianskej vojny zaznamenala nacionalistická strana Kuomintang značné vojenské úspechy proti komunistom. Vojenskému letectvu nacionalistov sa podarilo úspešne bombardovať hlavné mesto oslobodených oblastí Jen-an. Práve početná prevaha čínskych nacionalistov a lepšia výzbroj mali za následok to, že práve Kuomintangu sa podarilo v prvých mesiacoch vojny zmocniť sa viac než 100 miest. Medzi nimi boli takisto veľké provincie ale aj okresy ako napríklad Čcheng-te, Čang-ťia-kchou, An-tung a Chuaj-jin.

Samotné územie ovládané čínskymi komunistami sa zmenšilo až o 200 000 kilometrov štvorcových. Pre Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu, Komunistickú stranu Číny ale aj civilné obyvateľstvo pod kontrolou komunistov to bola vtedy silná rana na bojovom poli.

Zomknutie proti Kuomintangu Protinárodná zahraničná a reakčná vnútorná politika proti Kuomintangu prehlbovala v Číne politickú a hospodársku krízu. Zatiaľ čo na jednej strane to boli americké monopoly a kuomintangskí pohlavári, ktorí bohatli z vojny, na druhej strane národné hospodárstvo tvrdo upadalo. Priemyselná a remeselná výroba bola v úpadku. Počet ľudí bez práce sa zvyšoval. Desiatky miliónov ľudí trpelo hladomorom.

V prvej polovici roka 1947 sa územím Číny prevalila veľká vlna demonštrácii a stávok. Podieľali sa na nich robotníci, inteligencia ale aj roľníci a mestská či dokonca národná buržoázia. Prebehlo viac než 3 000 stávok, ktorých sa zúčastnilo až 3 200 000 robotníkov zo Šanghaja, Tiencinu, Wu-chanu, Kantonu a Čching-taa a ďalších miest. Počas prvých mesiacov roku 1947 prepukli v 38 mestách pod kontrolou Kuomintangu „ryžové vzbury” ktorých sa zúčastnilo až 170 000 ľudí. Roľníci sa búrili proti odvodom. To vytváralo pre komunistov vhodné podmienky pre rozvíjanie partizánskeho hnutia v tyle Kuomintangu.

Zároveň to boli nacionalistickí vojaci, ktorí si medzi civilným obyvateľstvom počínali mimoriadne kruto. V polovici roku 1947 prenasledovali každého, kto požadoval národnú rovnoprávnosť alebo mal priateľské vzťahy so Sovietskym zväzom. Dňa 28. februára roku 1947 prepuklo povstanie na ostrove Taiwan. Kuomintangskí vojaci ho však krvavo potlačili.

V máji a júni roku 1947 prebehli študentské nepokoje proti hladu a vojne.

Revolučné napätie malo v oblastiach silne kontrolovaných politikmi a vojakmi z Kuomintangu to, že narušilo základy Čankajškovej moci. Táto situácia umožnila Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde verbovanie nových vojakov a rozrastanie armády. Jej počet sa zvýšil až na 2 milióny vojakov. Zlepšila sa výzbroj a výstroj.

Navyše Čankajškova nacionalistická armáda stratila počas jedného roka až 1 milión 200 000 vojakov. Neúspechy na fronte podkopali ich bojaschopnosť. Začal sa teda postupný rozklad Čankajškovej vojenskej moci.

Protiútok komunistických síl a rozdrvenie nacionalistov Na prelome mája a júna roku 1947 však začala Čínska ľudová oslobodenecká armáda protiofenzívu na severovýchode krajiny. V júli roku 1947 už prevzala strategickú iniciatívu. V októbri roku 1947 vyzvalo najvyššie vedenie armády k doslovnému zvrhnutiu Čankajškovho režimu.

Od júla roku 1947 až do augusta roku 1948 sa podarilo Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde získať moc nad pôvodnou oblasťou kontrolovanou komunistami. Začiatkom novembra roku 1948 sa odohrala bitka medzi nacionalistickými a komunistickými ozbrojencami pri Shenyangu. Čínsky prezident Čankajšek stratil polovicu svojich vojakov. Počet vojakov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády sa zvýšil až na tri milióny.

Od septembra roku 1948 až do januára roku 1949 boli hlavné sily Čankajškovej nacionalistickej armády zničené, v dôsledku čoho sa podarilo Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde postúpiť na líniu rieky Chang Jiang.

Dňa 22. januára roku 1949 obsadili komunistické oddiely mesto Peking. Boje medzi nacionalistickými a komunistickými vojakmi boli zdĺhavé a doslovne krvavé. Iba počas vojenského obsadenia jednak mesta Peking a Tianjinu prišiel Koumintang až o pol milióna vojakov.

Čankajšek sa napokon vzdal funkcie prezidenta. Vo februári roku 1949 začala evakuácia nacionalistickej vlády smerom na ostrov Taiwan.

Konečné víťazstvo a vznik nového štátu V máji roku 1949 získal Mao Ce-Tung veľkú podporu vidieckeho obyvateľstva. Potreboval však dobyť ešte ďalšie mestá. Napokon mesto Šanghaj padlo do rúk komunistickej armády bez väčších škôd. Dňa 1. októbra roku 1949 vyhlásil Mao Ce-Tung založenie Čínskej ľudovej republiky.

Poslednou pevnosťou, ktorá zostala v moci čínskych nacionalistov z Kuomintangu, bolo Kuang-čou. Dňa 14. októbra roku 1949 padla pevnosť do rúk Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Až 1, 2 milióna obyvateľov bolo prinútených ujsť pred mocou komunistických politikov a vojakov. Novým útočiskom sa stal ostrov Taiwan vzdialený 160 kilometrov od čínskeho pobrežia. Dňa 12. decembra roku 1949 tam vyhlásil už zosadený a bývalý prezident menom Čankajšek nový štátny útvar a to Čínsku republiku.

Uznanie v zahraničí Dňa 2. októbra roku 1949 uznala sovietska vláda novovytvorenú Čínsku ľudovú republiku. O dva dni neskôr, presnejšie dňa 4. októbra toho istého roku prišlo diplomatické uznanie zo strany Československej republiky.

Referencie

Literatúra KING, Fairbank John, (1998). Dějiny Číny. Praha: NLN, s.r.o., Nakladatelství lidové noviny, 1998. ISBN 80-7106-249-9. KREJČÍ, Oskar, (2021). Geopolitika Číny. Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. ISBN 978-80-88260-51-6. NIKIFOROV, V.N., (1974). Nejnovnější dějiny Číny. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1974. TEEPLE, John B., (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Ikar., 2004. ISBN 80-551-0870-6. SNOW, Peter. (2018). Dejiny sveta: Mapa za mapou. Bratislava: Ikar, 2018. ISBN 978-80-551-7915-5. TURČAN, Vladimír et al., (2007). Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3.

Pozri aj Studená vojna Zoznam vojen Zoznam konfliktov v Ázii Čankajšek Mao Ce-tung

Iné projekty

Zdroj NAKLADATELSTVÍ SVOBODA, (1978). Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1978.