Zvolen

Zvolen (, , , ) je okresné mesto na Slovensku. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku , sídlo okresu, administratívne a spoločenské centrum regiónu Pohronie a historického regiónu Zvolensko-Podpoľanie, centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľov je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku (a druhé v kraji), rozlohou je trináste. V stredoveku bol Zvolen sídlom rozsiahleho Zvolenského domínia, ktorý sa neskôr stal komitátom v Uhorsku (Zvolenská stolica).

Polohopis Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana od východu, Kremnické vrchy od západu a Javorie a Štiavnické vrchy od juhu.

Mesto leží južne od Banskej Bystrice, severozápadne od Lučenca, severne od Krupiny a východne od Žiaru nad Hronom.

Vodné toky Mestom Zvolen preteká rieka Hron s dlhodobým prietokom 30 m³/s a rieky Slatina, Zolná a Neresnica. Slatina ústi do Hrona vo Zvolenskej kotline na západnom okraji mesta Zvolen v nadmorskej výške približne 278 m n. m.

Rieky Zolná priteká do Slatiny za priehradou Môťová, Jej dĺžka je 28 km a je tokom IV. rádu, rovnako ako aj rieka Neresnica. Rieka Neresnica je ľavostranným prítokom Slatiny a má dĺžku 25,5 km.

Názov Všetky názvy sú odvodeninami základného názvu Zvolen, ktorý je slovenského pôvodu. Východiskovou formou bol tvar Zvoleň, ktorý sa pod vplyvom adjektívnej formy „zvolenský“ vyvinul na Zvolen. Pôvodný význam názvu Zvolen bol „vyvolený, znamenitý, vynikajúci". Zo slovenského názvu Zvolen bol odvodený latinský názov Zolium a maďarský názov Zólyom. Nemecký názov Sohl bol odvodený z latinského názvu Zolium. Latinský názov Zolium je odvodený z latinského slova solium, čo znamená „trón“.

Od roku 1332 sa vyskytuje v písomnostiach názov Starý Zvolen, v latinskej forme Antiquum Solium alebo Vetus Solium.

Neznámy autor kroniky Gesta Hungarorum, písanej na začiatku 13. storočia, spomína Castrem Borsed Zovolun. V anonymnej kronike z 12. storočia je Zvolen uvedený ako silvam Zovolon. V ďalšej, z roku 1222 ako Detricus, comes de Zvolun.

Rok Názov Pôvod 1135 Zolium Latinský 1214 Zowolun Slovanský 1224 Zoulum Latinský 1229 Zoulun Latinský 1232 Zolym, Zoulum Latinský 1237 Zolyum Latinský 1240 Zoulum Latinský 1244 Zolon, Zoulum, Zolum, Zolen, Zolium Latinský 1245 Zolum, Zolyum Latinský 1248 Zowolium Latinský 1252 Zuolum Latinský 1270 Zolom Latinský 1282 Zolyom Maďarský 1332 Antiquum, Vetus Solium Latinský 1359 Solium Antiqum Latinský 1403 Antiyuum Zolium Latinský 1445 Stary Zwolen Slovanský (český) 1501 Vetus Zolium Latinský 1567 Veterorzolium Latinský 1680 Altenfoll Nemecký 1773 Altsoll, Zwolen Nemecký, Slovanský 1786 Altsohl, Vetusolium, Zwolen Nemecký, Latinský, Slovanský 1808 Starý Zwolen, Ztarý Zwolen, Veterosolium, Vetusolium, Ó-Zólyom, Altsohl Slovanský, Latinský, Maďarský, Nemecký 1877 Ózólyom Maďarský 1882 – 1913 Zólyom Maďarský 1920 Zvolen Slovenský

DejinyDejiny mesta na zvolen.sk Historická príslušnosť24px Uhorsko okolo 1000 – 1526 22px Habsburská monarchia 1526 – 1804 22px Rakúske cisárstvo 1804 – 1867 22px Rakúsko-Uhorsko 1867 – 1918 24px Slovenská republika rád 1919 – 1919 Česko-slovenská republika 1918 – 1938 24px Slovenská republika 1939 – 1945 Česko-slovenská republika 1945 – 1960 Československá socialistická republika 1960 – 1990 Česká a Slovenská Federatívna Republika 1990 – 1992 Slovenská republika od 1993 Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.

V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.

Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.–9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ako jedno z prvých miest na našom území (spoločne s mestom Trnava, Banská Štiavnica a Krupina) v rovnakom roku. Tieto štyri mestá sú teda najstaršie na území Slovenska.

Neskorý stredovek a novovek náhľad|Historická budova na ulici Sládkovičova 10 náhľad|Historická budova na ulici Masarykova 20 náhľad|Historická budova na ulici Kozáčekova 2 náhľad|Finkova kúria na námestí SNP náhľad|Meštianska škola a synagóga na dobovej pohľadnici

Zrod súčasného Zvolena môžeme položiť do 12. stor. Z roku 1222 pochádza prvá dochovaná písomná zmienka o Zvolenskom komitáte, župe, keď sa ako správca kráľovských majetkov spomína Detrik. V tom čase už zrejme existoval kostol sv. Mikuláša, trojloďová románska bazilika, ktorej základy môžeme vidieť vyznačené na nádvorí zámku.

Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.

Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.

Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján – Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate cez Kremnicu do Vrútok, čím vzniklo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu. Nasledovali trate do Nových Zámkov s odbočkou do Banskej Štiavnice, trate cez Krupinu do Čaty a pokračovanie tratí na Horehronie a cez Lučenec na Košice. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.

Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.

Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.

Časti mesta Základné sídelné jednotky: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie

Katastrálne územia: Kráľová, Lukové, Môťová, Zolná a Zvolen.

Mestské časti: Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: Centrálna mestská zóna Východ; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna Západ.

Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová

Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad

Osady: Bakova Jama, Podnásad

Ulice a námestia Zoznam ulíc a námestí vo Zvolene Zvolenské ulice Zvolenské námestia

Obyvateľstvo Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku. Zvolen zaznamenal v posledných desaťročiach mierny populačný pokles, čo je spoločný trend pre mnohé slovenské mestá. Tento vývoj je spôsobený kombináciou nízkej miery pôrodnosti a starnutia populácie.

Vývoj Súpis poddaných vykonaný v roku 1715 zaznamenal 99 poddanských rodín a 23 rodín želiarskych. Z týchto rodín bolo 17 maďarských, 12 nemeckých a 93 slovenských. O päť rokov neskôr, v roku 1720, žilo vo Zvolene už iba 78 poddanských rodín a 35 rodín želiarskych. Okrem nich sa v meste nachádzali aj 7 mäsiarov, 15 krajčírov, 3 kožušníci, 4 tkáči, 6 ševcov, 1 obchodník so soľou a 2 obchodníci s drobným tovarom.

V roku 1828 malo mesto Zvolen 202 domov a 1 907 obyvateľov. V roku 1869 počet obyvateľov vzrástol na 2 960. Rozvoj priemyslu v 19. storočí spôsobil rýchly rast počtu obyvateľov. V roku 1900 mal Zvolen 8 401 obyvateľov a v roku 1919 žilo v meste 9 618 ľudí, rozdelených do 625 domov, pričom 5 439 z nich boli muži a 4 179 ženy. V roku 1930 malo mesto 12 571 obyvateľov a v roku 1970 sa počet obyvateľov zvýšil na 25 693.

2011

1880

Hospodárstvo Zvolen je významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska. V meste sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, z ktorých najvýznamnejšie sú podniky z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Jedným z najväčších zamestnávateľov v meste Zvolen je spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., ktorá je súčasťou globálnej spoločnosti Continental AG.

Organizácie a inštitúcie Mesto hostí nielen národné a regionálne úrady, ale aj výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach od lesníctva cez ekologický výskum až po vojenskú správu.

Zvolen

Źródło i licencja