Anton Sedláček (* 13. jún 1901, Žilina† 15. november 1944, Žilina), bol robotník, funkcionár KSČ a účastník Slovenského národného povstania ako politický komisár 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Ako člen partizánskeho „tribunálu“ bol zodpovedný za zločiny v Kunerade. Po zadržaní nemeckým Einsatzkommandom 13 a výsluchoch bol 15. novembra 1944 v Žiline verejne obesený.
Život Anton Sedláček pracoval ako príležitostný robotník v celulózke, chemickej továrni Hungária a na rôznych stavbách v Žiline. V roku 1923 vstúpil do KSČ. Zúčastnil sa mnohých štrajkov. Po zákaze KSČ patril k vedúcim predstaviteľom ilegálneho okresného a oblastného vedenia KSS v Žiline. Bol prenasledovaný, prepúšťaný z práce, v období od júna do septembra 1941 a od decembra 1942 do marca 1943 väznený. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického odboja a príprav SNP. Po vypuknutí SNP účastník obranných bojov medzi Žilinou a Strečnom a bol tajomníkom žilinského OV KSS.
Politický komisár Anton Sedláček bol od 14. septembra 1944 politickým komisárom 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. V období približne od 15. do 19. septembra 1944 tzv. partizánsky „tribunál“ K. K. Popova a Antona Sedláčka súdil „chytených špiónov a podozrivých živlov“. Obeťami partizánskeho teroru sa stalo približne 15 až 30 ľudí. Medzi zavraždenými boli starosta obce Turie Andrej Chovan, zástupca miestneho veliteľa Hlinkovej gardy v Turí Michal Dorica a ďalší dvaja občania obce, pani Martincová s maloletým synom z Rajca. Partizánskeho kuchára Barana spolu s ďalším neznámym partizánom zastrelili pre podozrenie, že u nich bola nájdená ampulka s jedom určeným na otrávenie jedla. V Rajeckých Tepliciach podľa spomienok obyvateľov partizáni ničili zariadenie, strieľali v hoteli a rozbíjali okná. Po nahlásení incidentu mal Anton Sedláček zastreliť riaditeľa hotela.
Zajatie a poprava Anton Sedláček bol začiatkom novembra 1944 v Malej Fatre Nemcami zajatý, vypočúvaný a mučený na Gestape v Žiline. Veliteľ žilinského oporného bodu Einsatzkommanda 13 v SS-Hauptsturmführer Werner Schöneman po vojne pri výsluchu tvrdil, že Anton Sedláček sa priznal k zabitiu asi 40 ľudí, poväčšine nemeckých vojakov. Podľa iných povojnových výpovedí Anton Sedláček v konečnom dôsledku doplatil na činnosť Konstantina K. Popova, „...nebohý Sedláček odniesol životom, barz major Popov to robil“. Podiel na popravách malo zrejme viacero osôb, no vzhľadom na zajatie bol potrestaný za všetkých A. Sedláček. 15. novembra 1944 bol Anton Sedláček v Žiline verejne obesený. Školské vyučovanie bolo prerušené a popravy sa zúčastnili aj školopovinné deti.
Gardista priniesol sériu článkov „Pán života a smrti v Kunerade“ (16. novembra 1944), „Štátny zástupca s ľudovou školou“ (17. novembra 1944), „Začiatok a koniec“ (30. novembra 1944).
Po vojne V roku 1945 bol Hlinkov sad premenovaný na Sedláčkov sad. Od roku 1964 tam pribudol jeho pamätník, ktorý bol pri rekonštrukcii parku v roku 1990 odstránený a nahradený fontánou Žilinské Panny. Sad v súčasnosti nesie meno Sad Slovenského národného povstania a susedí s námestím Andreja Hlinku.
Vyznamenania 1969 Rad Červenej hviezdy in memoriam
Poznámky
Referencie
Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Slovenské vojenské osobnosti Kategória:Osobnosti zo Žiliny Kategória:Popravení obesením Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)