Gregor Haloander, vlastným menom Gregor Meltzer (* 1501, Zwickau† 7. september 1531, Benátky) bol nemecký právnik, právny humanista a editor rímskoprávnych prameňov.
Jeho vydavateľská práca patrila medzi priekopnícke počiny humanistického skúmania rímskeho práva, V štyroch častiach vydal Corpus iuris civilis (15291531), pričom namiesto stredovekých rukopisov vulgátnej tradície sa usiloval vychádzať z pôvodnejších prameňov.
Život
Pôvod a vzdelanie Haloander pochádzal z rodiny spojenej s mestskou radou v Zwickau. Jeho otcom bol súkenník, mešťan a mestský radca Philipp Meltzer († 1528 alebo 1529). Starý otec Hans Meltzer († 1498) bol takisto súkenníkom, od roku 1460 členom mestskej rady a od roku 1489 richtárom Zwickau. Haloandrovou matkou bola Margarethe Meltzerová, rodená Schneiderová, dcéra Hansa Schneidera a Magdaleny Richterovej. Haloander zostal slobodný.
V rodnom Zwickau získal kvalitné humanistické vzdelanie. V roku 1521 začal študovať na Univerzite v Lipsku a roku 1522 získal bakalársky titul na artistickej fakulte. Počas štúdia sa spriatelil s učeným Juliusom Pflugkom, prepoštom katedrálnej kapituly v Zeitzi. Spočiatku odmietal štúdium jurisprudencie pre jeho vtedajšie prevažne scholastické zameranie. Pflugk ho však presvedčil, aby v štúdiu práva pokračoval. Zároveň ho finančne podporoval. Vďaka tejto pomoci a zdvojnásobenému štipendiu od mesta Zwickau mohol Haloander v rokoch 1525 až 1527 pokračovať v štúdiu v Taliansku.
Pobyt v Taliansku Počas pobytu v Taliansku sa Haloander dostal do kontaktu s nemeckými a talianskymi humanistami. Dozvedel sa tiež o slávnom florentskom rukopise Digest, známom ako Littera Florentina. Samotný rukopis síce nikdy nevidel, jeho obsah však mohol nepriamo využiť prostredníctvom poznámok talianskeho právnika Ludovica Bolognina a koláciu, ktorú vyhotovil Angelo Poliziano. Poliziano porovnal florentský rukopis s rukopismi vulgátnej tradície. Takto získaný textový a kritický materiál sa stal základom Haloandrovej neskoršej práce na vydaní prameňov justiniánskeho práva.
Pôsobenie v Norimbergu a smrť náhľad|Haloanderovo vydanie Digesta Iustiniani V roku 1527 prišiel Haloander do Norimbergu, kde jeho materiály vzbudili pozornosť miestnych vzdelaneckých kruhov. O jeho prácu sa zaujímal aj humanista Willibald Pirckheimer. Na príhovor svojich podporovateľov získal Haloander finančnú pomoc od norimberskej mestskej rady. Mesto malo záujem o vytvorenie tlačeného kritického vydania celého Corpus iuris civilis, a to aj vzhľadom na reformu norimberského mestského práva, ktorá sa orientovala na rímske právo. Norimberská rada poskytla Haloandrovi postupne príspevky v celkovej výške 950 zlatých. Tlač jeho diela prevzal norimberský tlačiar Johannes Petrejus.
Po dokončení práce sa Haloander v roku 1531 rozhodol vrátiť do Talianska. Aj túto cestu finančne podporila norimberská mestská rada. Po príchode do Benátok mu však odcudzili takmer všetky peniaze, ktoré mal pri sebe. Napriek tomu pokračoval v štúdiu právnych prameňov. Počas cesty z Ferrary do Benátok ochorel na otravu spôsobenú rybou a po niekoľkých dňoch 7. septembra 1531 zomrel. V roku 1567 sa objavila správa, podľa ktorej mal byť otrávený na podnet talianskeho učenca žiarlivého na jeho vedeckú povesť. Táto správa sa však považuje za nepravdivú.
Dielo a význam náhľad|Haloanderovo vydanie Institutiones Iustiniani Haloandrovo historicko-kritické a filologické vydanie Corpus iuris civilis predstavovalo významný krok vo vývoji právneho humanizmu. Na rozdiel od dovtedajších vydaní založených na stredovekých rukopisoch vulgátnej tradície sa Haloander usiloval priblížiť k pôvodným prameňom Justiniánovej kodifikácie. Do svojho vydania zahrnul po prvý raz aj grécke Justiniánove novely. Hoci nechcel pripraviť kritické vydanie, viackrát obnovil správny text Corpus iuris a pomohol prelomiť scholastickú tradíciu stredoveku (významné je osobitne zrušenie tradičného rozdelenia Digest a Kódexu).
Na edíciách pracoval dva roky. V apríli 1529 vydal Digesta, v máji Inštitúcie, v roku 1530 Kódex a v roku 1531 Novely (v gréčtine s latinským prekladom). V roku 1529 vydal aj Encheiridion od Epiktéta (možno podľa benátskeho rukopisu).
Jeho práca mala ako jeden z prvých pokusov svojho druhu viaceré nedostatky. Neskôr ju prekonali novšie kritické vydania, predovšetkým vydanie spojené s menom právnika Dionysia Gothofreda. Haloandrovo dielo preto postupne ustúpilo do úzadia a jeho autor sa dostal do zabudnutia. Napriek tomu sa jeho vydavateľská činnosť hodnotí ako priekopnícky príspevok k humanistickému štúdiu rímskeho práva.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Nemeckí humanisti Kategória:Nemeckí právnici