Tuzla (v srbskej cyrilike Тузла) je mesto v severovýchodnej časti Bosny a Hercegoviny a administratívnym centrom Tuzlanského kantónu Federácie Bosny a Hercegoviny. Leží 80 km severovýchodne od Sarajeva na sútoku riek Jala a Solina. V roku 2013 tu žilo 80 570 obyvateľov a bolo tak po Sarajevu a Banje Luke tretím najväčším mestom štátu. Je dopravnou križovatkou tejto časti zeme a priemyselným centrom, ktoré sa špecializuje na výrobu soli,. na chemický priemysel a výrobu nábytku.
Názov Názov Tuzla je tureckého pôvodu a označuje soľ, resp. soľná baňa.. Pôvodný názov odkazuje nie len na minulosť súvisiacou s ťažbou soli, ale tiež aj na dlhé obdobie tureckej nadvlády. Slovanský starší názov mesta, resp. pôvodnej osady, znel Soli. V najstarších dobách sa tento názov preberal do ďalších jazykov, napr. Castron de Salenes v latinke. Obec s rovnakým názvom sa tiež vyskytuje aj v blízkosti tureckého mesta Istanbul a vzájomne sú partnerskými mestami.
Poloha a klimatické podmienky
Tuzla sa nachádza v kopcovitej oblasti juhovýchodne od pohoria Majevica. Rozprestiera sa v širokom údolí rieky Jala, ktorá neďaleko jazera Modrac ústi do rieky Spreča, západné od Tuzly.
Klíma je mierna, ale skôr vnútrozemná s chladnými zimami a horúcimi letami. Priemerná ročná teplota dosahuje 10 °C; priemerný úhrn zrážok je 895 mm.
Najnižšia nameraná teplota bola −25,8 °C (24. január 1963) a najvyššia 39,5 °C (6. júl 1988).
História Podľa archeologických prieskumov uskutočnených v jeho okolí sa na mieste súčasného mesta nachádzali osady už v čase neolitu. Ovplyvnené boli vinčanskou kultúrou.Sabine Plakolm: The urban development of cities in Bosnia and Herzegovina during austro-hungarian rule between 1878 and 1918 , str. 11.Pred príchodom Rímskej ríše bolo územie dnešného mesta pod nadvládou ilýrskeho kmeňa Breuci. Rimania ho neskôr začlenili do svojej provincie Dalmácia. Rímska osada bola zničená po sťahovaní národov.
Prvá zmienka o osídlení na súčasnom mieste pochádza z roku 950 z dokumentu De Administrando Imperio byzantského cisára a historika Konstantina VII. Porfyrogenneta. Územie súčasnej severovýchodnej Bosny bolo v tej dobe miestom bojov medzi Byzanciou a Uhorskom. Vtedajší grécky názov znel Salines (Σαλήνες), ktorý bol v miestnom slovansku jazyky upravený do tvaru Soli. Do príchodu Turkov bola Tuzla súčasťou stredovekého Bosnianského kráľovstva. V roku 1447 sa prvý krát spomína kláštor sv. Márie v Hornej Tuzle.
V roku 1473 sa dostala do rúk rodu Berislavić, ktorí osadu spolu s okolím spravovali do roku 1512, v ktorom spolu s regiónom Usora celú oblasť získali Turci. V rámci Osmanskej ríše bola Tuzla súčastou Zvornického sandžaku. Vďaka ťažbe soli sa ešte za tureckej nadvlády rozvinula do podoby malého mesta. Mesto bolo opevnené (existovali štyri brány – Atik, Džindijska, Jalska a Poljska). V 17. storočí tu pôsobili aj rády umelcov, ako napr. Muhamed Hevaji Uskufi, ktorý bol autorom prvého slovníku z turečtiny do miestného slovanského jazyka. Tiež v tomto storočí bola miestna pevnosť nad mestom prestavaná na prachárňu..
V rokoch 1730 až 1835 bola oficiálne centrum tzv. kapetanie.
Turecká nadvláda trvala do roku 1878, kedy bolo na Berlínskom kongrese rozhodnuté o odovzdaní správy nad Bosnou Rakúsko-Uhorsku.
Príchod rakúskej armády v polovice roku 1878 nezostal bez odpovede. V Tuzle bola zorganizovaná obrana počtom tisíc mužov a Rakúšanom trvalo zhruba mesiac, kým do mesta vstúpili. Rakúšania urobili z Tuzly regionálne centrum správy. V Tuzle tiež slúžili aj českí vojaci, ktorí pôsobili v armáde Rakúsko-Uhorska. Vzhľadom k blízkosti hraníc so Srbskom, s ktorým po roku 1908 malo Rakúsko komplikované vzťahy, získala Tuzla značný význam i z vojenského hľadiska. V roku 1913 bol v Predlitavsku schválený zákon, ktorý predpokladal výstavbu železničných tratí z Tuzly do Doboje a do Brčka.Sabine Plakolm: The urban development of cities in Bosnia and Herzegovina during austro-hungarian rule between 1878 and 1918 , str. 35. Behom niekoľko desiatok rokov rakúske vlády mesto získavalo stále viac európsky ráz, ktorý postupne vytláčal orientálny charakter. V počte obyvateľov Bosny patrilo k prvej päťke.
V závere 19. storočia bola v Tuzle založená moderná továreň na výrobu soli, ktorá sa rýchlo stala jednou z najznámejších v celom Rakúsko-Uhorsku. Zatiaľ čo na začiatku tureckej okupácie bolo z Tuzly vyvážaných len niekoľko sto tón soli ročne, za prvej svetovej vojny to už bolo 44 000.. V roku 1895 bola v blízkosti obce Kreka otvorený taký uhoľná baňa, ktorá bola najväčšia v svojej dobe v celej Bosne a Hercegovine; v danom roku otvorila svoje brány aj tuzlanská tehelňa, ktorá pred vypuknutím prvej svetovej vojny vyprodukovala 3,5 miliónov tehál. Vďaka tomu sa z malého mesta začala Tuzla rozvíjať ako mesto, na svoju dobu, moderné. Prichádzali ľudia z celého regiónu a pribúdali nové domy. V roku 1895 žilo v Tuzle celkovo 11 034 obyvateľov, pred 20 rokmi tu bola len polovica z toho. V danom roku boli tiež zbúrané staré turecké opevnenia. V r. 1886 získala Tuzla tiež úzkorozchodné železničné spojenie.Sabine Plakolm: The urban development of cities in Bosnia and Herzegovina during austro-hungarian rule between 1878 and 1918 , str. 31. To bolo naprosto kľúčové pre ďalšiu intenzifikáciu hlavne v oblasti ťažby a tiež priemyslu.
Liberalizované boli aj náboženské pomery; postavené boli nové kostoly, katolícke i pravoslávne. Bolo tu sídlo pravoslávnej eparchie. V roku 1898 sa tu otvorilo prvé moderné európske divadlo v celej Bosne a Hercegovine. Okrem toho vznikli nové úradné budovy, školy, pošty, hotely, stanice, nemocnice a kasárne, z ktorých niektoré (najmä v historickom centre mesta) sa zachovali dodnes. Postavené boli tiež kúpele pre liečbu reumatických chorôb. Zásobovanie vodou bolo zmodernizované, postavená bola kanalizácia a tiež verejné osvetlenie. Miestnu židovskú komunitu zahrňovalo zhruba okolo 400 ľudí, celkový počet obyvateľov Tuzly bol okolo 12 000.
Od roku 1918 bola Tuzla spolu s celou Bosnou súčasťou územia Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov a neskôr Juhoslávie. Obdobie chabého ekonomického rozvoja medzi vojnami charakterizovali v Tuzle tiež robotnícke štrajky. V roku 1920 napríklad protestovali baníci z blízkej obce Husino, ktorí požadovali zvýšenie mzdy za kompenzáciu inflácie, ktorá spôsobovala rast cien. Protest sa rozšíril do ozbrojeného povstania. Od roku 1929 bolo mesto súčasťou Drinskej bánoviny (predtým bolo oblastným sídlom).
Medzi jednou z málo pamiatok medzivojnovej doby patrí modernistický most so štyrmi sochami a atypickým osvetlením.
Počas druhej svetovej vojny pripadlo mesto nezávislému štátu Chorvátsko. V rámci neho sa nachádzalo v nemeckej okupovačnej zóne.. V meste pôsobili miestne moslimské milície, ktoré viedol Muhamed Hadžiefendić, a ktoré bojovali s partizánskou armádou.. Dňa 2. októbra 1943 bola Tuzla oslobodená jednotkami juhoslovanských partizánov.. V roku 1944 na mesto neúspěšne zaútočili četnici Dragoljuba Mihailoviće..
V období existencie socialistickej Juhoslávie, t. j. po roku 1945, bola Tuzla rozsiahlym spôsobom industrializovaná. Bola modernizovaná a rozšírená železnica – pôvodná úzkorozchodná trať bola do roku 1951 prestavaná na štandardný koľajový rozchod. V blízkosti mesta bola vybudovaná tepelná elektráreň, ktorá využívala uhlie z neďalekých povrchových baní. V Tuzle bol tiež sústredený potravinársky priemysel a výroba spotrebného tovaru v rámci Juhoslávie. Výrobné podniky v Tuzle boli organizované do troch kombinátov – Titovi rudnici uglja, Sodaso a Igmin. Chemické závody boli vybudované po vojne ako úplne nové. Josip Broz Tito navštívil Tuzlu v roku 1966..
Centrum mesta bolo úplne prestavané, pôvodné nízke domy na mnohých miestach nahradili výškové budovy a štvorprúdové cesty. V lokalite Slatina bolo vybudované panelové sídlisko. Ďalšie panelové domy vyrástli aj v okolí rieky Jala, ktorá tvorí základnú osu Tuzly a na východným okraji mesta v lokalite Brčanska malta.
Vrchol dosiahol tiež aj priemysel ťažby a spracovania soli. V roku 1991 bolo len v Tuzle vyťažených 205 005 tón. Rozvoj priemyslu prilákal do Tuzly ďalšie obyvateľstvo, čo podstatným spôsobom ovplyvnilo už dovtedajší vysoký stupeň miery multietnickosti demografickej štruktúry Tuzly. V roku 1961 žilo v Tuzle 37 760 osôb, v roku 1971 to bolo 53 926 ľudí a v roku 1981, desať rokov pred rozpadom SFRJ, malo 65 091 obyvateľov.
Získala tiež aj svoju univerzitu. a otvorená tu bola aj hudobná škola..
I v Tuzle, ktorá bola vysoko industrializovaným mestom, bola očividná nespokojnosť s ekonomickými pomermi v zemi vhľadom ku kríze socialistického zriadenia a ekonomiky. Problém protestov a nespokojnosť robotníkov v Tuzle bol prítomný permanentne od roku 1988, robotníci väčšinou protestovali pred budovami miestnej samosprávy a žiadali zmenu predpisov, ktoré bránili v rýchlejším zvyšovaní platov. V roku 1989 došlo k radikalizácii protestov, zrážkam s bezpečnostnými zložkami a pod. V roku 1990 miestní baníci uskutočnili demonštráciu v Sarajeve, kde požadovali zvyšovanie platov, aby im bola kompenzovaná stále klesajúca hodnota ich mzdy vzhľadom k inflácii juhoslávskeho dináru.. V uhoľných baniach bola odsúhlasený generálny štrajk. V roku 1991 bola ďalším šokom pre miestne továrne vojna v Chorvátsku, nakoľko došlo k prerušeniu vnútroštátnych obchodných tokov, problémom s dodávkami tovaru a jeho odberom.
Počas rozpadu Juhoslávie bola Tuzla jedným z málo miest, kde v prvých slobodných voľbách nezvíťazili nacionalistické strany.. Preto sa Tuzla na začiatku vojny v Bosne a Hercegovine stala na dlhú dobu ukážkou tolerantného mesta. Starostom mesta sa v prvých slobodných voľbách stal Selim Bešlagić. Dňa 30. marca 1992, v predvečer vyhlásenia nezávislosti Bosny a Hercegoviny, prijalo miestne zastupiteľstvo deklaráciu, v ktorej odsudzovalo rozdelenie obyvateľstva na jednotlivé národnosti. Dňa 15. máj 1992 boli jednotky 92. motorizované brigády Juhoslovanskej ľudovej armády prepadnutí jednotkami bosnianskej teritoriálnej obrany pri pokuse o stiahnutia z mesta. Behom incidentu bolo zabitých 54 juhoslovanských vojakov a 44 bolo zranených. V roku 2009 bol Ilija Jurišić, bývalý bosnianskochorvátský dôstojník, odsúdený srbským súdom na 12 rokov za útok, kým ho odvolací súd v roku 2015 nezbavil viny s odvolaním sa na nedostatok dôkazov.
V októbri 1992 začalo mesto Tuzla vyberať špeciálne vojnové dane.
Po celé tri roky bola Tuzla ušetrená väčšiny vojnového besnenia,. v máji r. 1995 bolo ale zasiahnuté delostreleckou paľbou zo strany jednotiek armády republiky srbskej, ktoré si vyžiadala 71 mŕtvych. a 240 zranených. Najmladšiemu civilistovi, ktorý pri tomto masakru zomrel, bolo iba dva roky. Mesto bolo evidované medzinárodnými silami ako tzv. bezpečná zóna OSN.. Po skončení vojny pripadla Tuzla do Federácie Bosny a Hercegoviny.
Po skončení konfliktu sa mesto snaží prilákať turisti, ktorých ročne pred vypuknutím pandémie choroby COVID-19 dorazilo cez sto tisíc. Po skončení pandémie bola obnova turistického ruchu v Tuzle v porovnaní s inými častiam zeme zložitejšia. Len v roku 2021 sa Tuzla v počte prenocovaní podieľala na celobosnianskej miere cestovného ruchu iba 2,17 %..
Hlavnou atrakciou sú tri slaná jazera (tzv. Panonské jazerá).Článok na portály b92.net (po srbsky). umiestnené východne od centra mesta a pri ňom vytvorený Soľný trh, t. j. Soľné múzeum. Východobosnianské múzeum vystavuje bohaté archeologické, historické a etnologické pamiatky. K ďalším turistickým cieľom patrí galérie a knižný festival Meša Selimović, ktorý sa koná každoročne a je pomenovaný po známom balkánskom spisovateľovi.