Ivan Stepanovič Mazepa (, 1639† 2. október 1709) bol ukrajinský vojenský, politický a štátny činiteľ. Hetman ľavobrežnej Ukrajiny a následne celej Ukrajiny (na oboch brehoch Dnepra), vodca Záporožskej Siče. Pochádzal z šľachtického rodu Mazep-Koledyňských.
Pôvode pomáhal Moskovskému kráľovstvu v Severnej vojne (17001721) proti Švédskemu kráľovstvu, avšak keď si uvedomil zámery cára Petra I. zrušiť kozácku slobodu a hetmanskú vládu, v roku 1708 zorganizoval ozbrojené povstanie a prešiel na stranu Švédov. Po porážke pri Poltave v roku 1709 bol nútený emigrovať do Moldavského kniežatstva, kde čoskoro zomrel.
Život Narodil sa v šľachtickej rodine Mazepa-Koledyňskyj. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa Jána II. Kazimíra. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za hajtmana ľavobrežnej Ukrajiny. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku.
Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi. Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára Petra I., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili. thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste Černihiv Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok Perejaslavskej zmluvy z roku 1654 (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do rôznych častí Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom Karolom XII. v ktorej sa postavil proti rusifikácii a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, mesto Baturin bolo potom na rozkaz Petra Veľkého vyplinené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení.
V bitke pri Poltave boli švédske aj ukrajinské vojská porazené a Mazepa bol nútený utiecť. Hľadal ochranu u Osmanského sultána na Moldavskom území, kde onedlho zomrel.
Kultúrny vplyv
Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciamiПодмена Петра I – вымысел или исторический факт?.
V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi podporovatelia (v ruštine мазепинцы, mazepci).
Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači Bielej armády používal na označenie vojakov Ukrajinskej ľudovej republiky.
V modernej ukrajinskej historiografii je po Bohdanovi Chmelnickom považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej Ukrajiny.
V umení Mazepovi je venovaných 186 rytín a 42 malieb.
V hudbe Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть).
V literárnom umení Britský básnik George Byron mu v roku 1819 venoval báseň „Mazepa“.
Referencie
Pozri aj Chmeľnyckého povstanie
Kategória:Kozácke osobnosti Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti