Óscar Martínez (v argentínskych prameňoch spravidla Oscar Martínez; * 23. október 1949, Buenos Aires) je argentínsky herec, dramatik a divadelný režisér, ktorý od začiatku 20. rokov 21. storočia žije v Španielsku a má aj španielske občianstvo. Slovenským divákom je známy z filmov Divoké historky (2014) a Vážený občan (2016); za hlavnú úlohu spisovateľa Daniela Mantovaniho vo Váženom občanovi získal Volpiho pohár za najlepší mužský herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach 2016 a Cenu Platino 2017. Je držiteľom Striebornej mušle za najlepší mužský herecký výkon z festivalu v San Sebastiáne 2008, dvoch cien Konex de Platino a od roku 2017 členom Argentínskej akadémie literatúry (Academia Argentina de Letras).

Život a kariéra Narodil sa 23. októbra 1949 v Buenos Aires. Ako štrnásťročný nastúpil na mestskú školu dramatického umenia (Escuela Municipal de Arte Dramático) a o štyri roky neskôr sa začal vzdelávať u Juana Carlosa Gené, ktorého považuje za svojho učiteľa; profesionálne hrá nepretržite od svojich 21 rokov. V televízii účinkoval od začiatku 70. rokov v seriáloch a cykloch ako Cosa juzgada, Alta comedia, Situación límite, Atreverse, Nueve lunas, De poeta y de loco či v minisérii El hombre; medzi jeho staršie filmy patria La tregua (1974), ¿Dónde estás amor de mi vida que no te puedo encontrar?, No te mueras sin decirme adónde vas a Cómplices. Za rolu v seriáli Nueve lunas bol v roku 1994 nominovaný na televíznu cenu Martín Fierro, v roku 1996 za De poeta y de loco.

Po takmer desaťročnej prestávke sa k filmu vrátil drámou Daniela Burmana El nido vacío (2008), za ktorú získal Striebornú mušľu za najlepší mužský herecký výkon na festivale v San Sebastiáne od poroty vedenej Jonathanom Demmom, Cenu Sur argentínskej filmovej akadémie a cenu filmových kritikov Cóndor de Plata, o ktorú sa podelil s Jorgem Marralem. V poviedkovom filme Damiána Szifróna Divoké historky (2014) stvárnil v poviedke La propuesta otca vinníka; za rolu dostal Cenu Sur pre najlepšieho herca a Cóndor de Plata pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe.

Najväčší medzinárodný úspech mu priniesla hlavná úloha nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Daniela Mantovaniho v satire Gastóna Duprata a Mariana Cohna Vážený občan (El ciudadano ilustre, 2016). Na 73. festivale v Benátkach zaň získal Volpiho pohár za najlepší mužský herecký výkon; pri jeho prevzatí ho označil za "veľmi vysoké vyznamenanie". Nasledovali Cena Platino 2017 za najlepší mužský herecký výkon, ktorú film v Madride doplnil o ceny za najlepší film a scenár a o dve ceny publika, Cena Sur a Cóndor de Plata pre najlepšieho herca a nominácia na iberoamerickú cenu Fénix. Na festivale španielskeho filmu v Málage bol ocenený dvakrát: v roku 2016 za vedľajšiu úlohu komisára v thrilleri Kóblic Sebastiána Borenszteina a v roku 2019 za hlavnú úlohu v komédii Santiho Amodea Yo, mi mujer y mi mujer muerta. V komédii tej istej režisérskej dvojice Competencia oficial (2021, v slovenskej distribúcii Film roka) hrá po boku Antonia Banderasa a Penélope Cruzovej snobského divadelného herca.

V marci 2022 uviedol, že už vyše roka žije v Španielsku, kde má pracovné projekty, a že mu bolo udelené španielske občianstvo, takže má dvojité občianstvo.

Divadlo a dramatická tvorba Na javisku stvárnil okrem iného hlavné úlohy v hrách Cesta dlhého dňa do noci, Sklenený zverinec, Amadeus, La noche de la iguana (Noc leguána), Nebezpečné známosti, Art a Variaciones enigmáticas; ako režisér uviedol napríklad Humores que matan, Bienvenida a casa a Dos menos. Režíroval mnohých popredných hercov, medzi nimi Carmen Mauru, Héctora Alteria, Ceciliu Roth, Josého Sacristána, Mercedes Morán, Julia Cháveza, Claudiu Lapacó a Daría Grandinettiho. V roku 2011 hral v Santiagu de Chile hlavnú úlohu v hre Arthura Millera El descenso del Monte Morgan (The Ride Down Mt. Morgan) v réžii Daniela Veroneseho.

Je autorom troch divadelných hier: Ella en mi cabeza, Días contados a Pura ficción. Prvá z nich získala v roku 2005 cenu ACE za najlepšiu komédiu a hrala sa v Uruguaji, Čile, Kolumbii, Mexiku, Španielsku a Izraeli; knižne vyšla s predslovom Santiaga Kovadloffa, Días contados s predslovom novinára Carlosa Ulanovského. Vo vydavateľstve Emecé publikoval aj teoretickú knihu o hereckej práci Ensayo general. Apuntes sobre el trabajo del actor.

Dňa 23. novembra 2017 ho Argentínska akadémia literatúry zvolila za riadneho člena; zaujal kreslo "Ventura de la Vega" a akadémia tým podľa vlastných slov napĺňala jeden zo svojich cieľov od založenia v roku 1931, podporu národného divadla. Slávnostné prijatie sa konalo 6. júna 2019 v Národnej knižnici v Buenos Aires, kde vystúpil s prednáškou o dramatike a próze ako dvoch protikladných literárnych formách. V novembri 2023 mu súkromná univerzita UADE v Buenos Aires udelila čestný doktorát za prínos ku kultúre.

Filmografia (výber) Rok Film Postava Réžia 1974 La tregua Jaime Santomé Sergio Renán 2008 El nido vacío Leonardo Vindel Daniel Burman 2014 Divoké historky (Relatos salvajes) Mauricio Damián Szifrón 2016 Kóblic komisár Velarde Sebastián Borensztein 2016 Vážený občan (El ciudadano ilustre) Daniel Mantovani Gastón Duprat, Mariano Cohn 2019 Yo, mi mujer y mi mujer muerta Bernardo Santi Amodeo 2019 El cuento de las comadrejas Norberto Imbert Juan José Campanella 2021 Film roka (Competencia oficial) Iván Torres Gastón Duprat, Mariano Cohn

Ocenenia + Prehľad hlavných ocenení a nominácií Ocenenie Kategória Dielo Výsledok Premio Konex Konex de Platino – komediálny herec (film a divadlo), 1991 víťazstvo Konex de Platino – divadelný herec, 2001 víťazstvo Diploma al Mérito – filmový herec, 2021 udelený Premios Martín Fierro najlepší herec (1994) Nueve lunas nominácia najlepší herec v dráme (1996) De poeta y de loco nominácia San Sebastián (2008) Strieborná mušľa za najlepší mužský herecký výkon El nido vacío víťazstvo Premios Sur najlepší herec (2008) El nido vacío víťazstvo najlepší herec (2014) Divoké historky víťazstvo najlepší herec (2016) Vážený občan víťazstvo Cóndor de Plata najlepší herec (2009, spoločne s Jorgem Marralem) El nido vacío víťazstvo najlepší herec vo vedľajšej úlohe (2015) Divoké historky víťazstvo najlepší herec (2017) Vážený občan víťazstvo Festival de Málaga najlepší herec vo vedľajšej úlohe (2016) Kóblic víťazstvo najlepší herec (2019) Yo, mi mujer y mi mujer muerta víťazstvo Benátky (2016) Volpiho pohár za najlepší mužský herecký výkon Vážený občan víťazstvo Platino (2017) najlepší mužský herecký výkon Vážený občan víťazstvo Premios Fénix (2017) najlepší herec Vážený občan nominácia UADE (2023) čestný doktorát (doctor honoris causa) udelený

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Filmografia v databáze Cine Nacional (po španielsky) Profil na stránke Fundación Konex (po španielsky)

Zdroj

Kategória:Argentínski herci Kategória:Argentínski filmoví herci Kategória:Argentínski divadelní herci Kategória:Argentínski televízni herci Kategória:Argentínski spisovatelia Kategória:Narodenia v 1949 Kategória:Narodenia 23. októbra Kategória:Žijúci ľudia