Maliar Aianta () je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara, ktorý tvoril v období protokorintskej vázovej maľby.AIACE, Pittore di. In: Enciclopedia dell' Arte Antica. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, 1958. Patrí k popredným tvorcom prvej štvrtiny 7. storočia pred Kr., pričom jeho aktívne umelecké pôsobenie v ranej fáze stredného protokorintského obdobia (tzv. orientalizujúci štýl) sa datuje približne do rokov 690 – 660 pred Kr.CAMPBELL, Gordon. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries. Oxford: Oxford University Press, 2007. ISBN 978-0195300826. S. 364.
Jeho konvenčné meno odvodil nemecký archeológ Adolf Furtwängler podľa slávneho aryballosu zo zbierok Antikensammlung v Berlíne (inv. č. 3319), ktorý zobrazuje mýtickú scénu samovraždy hrdinu Aianta. Spolu so svojimi súčasníkmi (ako napríklad Toulouský maliar alebo Cornetský maliar) stál pri zrode a rozvoji čiernofigúrovej techniky v Korinte, ktorú definovala silueta dopĺňaná precíznou rytou linkou.
Charakteristika štýlu a techniky Maliar Aianta sa do dejín antickej keramiky zapísal predovšetkým ako významný inovátor. Bol jedným z prvých vázových tvorcov v Korinte, ktorí do obmedzeného protokorintskej repertoáru zaviedli komplexné naratívne scény s mytologickými námetmi na úkor starších, čisto zvieracích vlysov.
Z hľadiska stvárnenia postáv vykazuje jeho autorská ruka viacero špecifických znakov, na základe ktorých archeológovia (vrátane D. A. Amyxa) pripisujú diela priamo jemu alebo jeho okruhu:SHANKS, Michael. The Classical Archaeology of Greece. London: Taylor & Francis, 2011. ISBN 978-1134693184. S. 31. Proporcie ľudského tela: Postavy majú robustnú anatómiu s disproporčne veľkými hlavami a rukami. Typické sú dlhé, neprirodzene zalomené horné končatiny. Detaily kresby: Vlasy, účesy a brady postáv sú znázornené charakteristickým mriežkovým alebo krížovým rytím. Uchá ním zdobených váz často zdobí ornamentálny motív pleteného povrazca. Dynamika pohybu: Hoci je jeho kresba považovaná za energickú a ráznu, zobrazenie pohybu a anatómie občas vykazuje limity raného štádia figurálneho štýlu a nepôsobí plne prirodzene. Polychrómia: Ak je úlomok vrchnáka pyxidy z ostrova Aigina (kat. č. 265) jeho neskorým dielom, patril k vôbec prvým korintským umelcom, ktorí experimentovali s bohatšou polychrómiou, čo dokazujú striedavo červené a žlté perá na krídlach vyobrazeného okrídleného démona.
Významné diela Umelcovi sa pripisuje malá skupina nádob (podľa rôznych znalcov spravidla štyri až päť kusov), pričom ide takmer výhradne o malé nádobky na vonné oleje typu aryballos s výškou okolo 7 centimetrov: Aryballos so samovraždou Aianta (Antikensammlung Berlin, inv. č. 3319): Menotvorná váza zobrazujúca hrdinu Aianta ležiaceho na vlastnom meči. Archeológ Michael Shanks v tejto súvislosti poukazuje na porovnanie s neskorším, technicky dokonalejším stvárnením tejto témy od atického majstra Exékia. Aryballos s kentaurom (Museum of Fine Arts, Boston, inv. č. 95.12): Špicatý aryballos, ktorý zobrazuje postavu (interpretovanú buď ako Zeus, alebo Herakles) útočiacu ohňom na kentaura. Aryballos z Louvru (Musée du Louvre, inv. č. CA 617): Nádobka objavená v Tébach. Vyobrazený motív sa interpretuje ako záchrana mladej Heleny jej bratmi Kastorom a Polydeukom zo zajatia od Thésea a Peirithooa. Aryballos z Berlína (Antikensammlung Berlin, inv. č. 3318): Druhá váza z berlínskej zbierky, ktorú tomuto autorovi pripísal v roku 1895 Adolf Furtwängler.
Referencie
Literatúra AMYX, Darrell Arlynn. Corinthian Vase-Painting of the Archaic Period. Berkeley: University of California Press, 1988. ISBN 978-0520031661. CAMPBELL, Gordon. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries. Oxford: Oxford University Press, 2007. ISBN 978-0195300826. S. 364. SHANKS, Michael. The Classical Archaeology of Greece. London: Taylor & Francis, 2011. ISBN 978-1134693184. S. 31.
Kategória:Maliari starovekého Grécka