thumb|Ideál renesančnej filozofie, da Vinciho Homo ad circulum Renesančná filozofia je súhrn filozofických učení 14.–16.storočia, ktorých cieľom bola emancipácia človeka cestou návratu k prirodzenosti života, spoločenského zriadenia, práva a viery. Renesančná filozofia je podstatná súčasť renesančnej kultúry. Filozofia v období renesancie sa pokúšala byť autonómna, jej predstavitelia pociťovali potrebu oslobodiť ju spod dohľadu teológie. Úlohou vtedajšej filozofie bolo pomôcť človeku stať sa pánom a vlastníkom prírody.
Podľa F. Novosáda:
Hlavnou zvláštnosťou filozofického myslenia obdobia renesancie je jej protischolastický charakter. Treba mať na pamäti, že scholastika je počas celého skúmaného obdobia oficiálne uznávaná cirkvou, ako aj štátom a prednáša sa na univerzitách. Filozofia, ktorú rozvíjajú humanisti, prestáva byť slúžkou teológie.
Predstavitelia Giordano Bruno Erasmus Rotterdamský Mikuláš Kuzánsky Niccolò Machiavelli Pico della Mirandola Francesco Petrarca
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Zdroj