náhľad|Námestie osloboditeľov|265x265bod Liptovský Mikuláš (v minulosti do roku 1952 ; , , maď. Liptószentmiklós) je okresné mesto na severe Slovenska, centrum stredného Liptova (centrom dolného Liptova je Ružomberok a centrom horného Liptova je Liptovský Hrádok).
Polohopis Mesto Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti geomorfologického podcelku Liptovská kotlina a je obklopené pohoriami Západné Tatry na severe, Nízke Tatry na juhu a Chočské vrchy na severozápade. Mesto sa rozprestiera prevažne na pravom brehu rieky Váh, priamo pri jeho vtoku do vodnej nádrže Liptovská Mara. Mesto je rozložené v rovnobežkovom smere (východ – západ), centrum mesta leží v nadmorskej výške (je teda 10. najvyššie položeným mestom na Slovensku). Je sídlom okresu Liptovský Mikuláš, prirodzeným centrom regiónu stredný Liptov a zároveň najľudnatejším sídlom Liptova. Z hľadiska počtu obyvateľov je na 20. mieste medzi mestami na Slovensku (r. 2026), kým z hľadiska hustoty zaľudnenia na 47. mieste (448,74 obyv./km²).
Katastrálne územie Katastrálne územie mesta zaberá plochu a je súborom jedenástich katastrálnych území: Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Liptovský Mikuláš, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Ráztoky a Svätý Štefan. Medzi mestami Slovenska mu z hľadiska veľkosti katastrálneho územia patrí 28. miesto.
Katastrálne územie Benice v západnej časti mesta zaberá mestské časti Benice, Andice a tiež katastrálne územie zaniknutej osady Čemice. Katastrálne územie Ráztoky v severozápadnej časti mesta je územím zaniknutej rovnomennej obce a v súčasnosti sa tu nachádza Aquapark Tatralandia. Katastrálne územie Liptovská Ondrašová tiež v severozápadnej časti mesta zahŕňa rovnomennú mestskú časť a od katastrálneho územia južnejšie ležiacej Palúdzky ho oddeľuje rieka Váh. Katastrálne územie vlastného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza v centrálnej časti celého územia a zahŕňa obvody Staré mesto a Nábrežie. Južnejšie ležia tri katastrálne územia mestských častí Iľanovo (pričom katastrálne územie vytvára úzky klin smerujúci ďaleko na juh do Nízkych Tatier), susedného Ploštína a tiež Demänovej. V juhozápadnej časti územia mesta sa nachádza katastrálne územie bývalej obce Bodice. Napokon vo východnej časti mesta leží katastrálne územie Okoličné, na území ktorého ležia mestské časti Okoličné, Stošice, Vitálišovce a taktiež sídlisko Podbreziny. Súčasťou mesta je aj katastrálne územie Svätý Štefan (vzniklo oddelením z katastrálneho územia Okoličné, v minulosti označované ako Okoličné II a v súčasnosti neobývané), ktoré však územne nesúvisí so zvyškom územia (prakticky je teda jeho exklávou) a je obklopené katastrálnymi územiami obcí Smrečany, Žiar, Veterná Poruba, Liptovský Ondrej, Konská a Jamník. Okrem týchto obcí susedí mesto ešte s katastrálnym územím 9 obcí: Trstené, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Galovany, Svätý Kríž, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina, Závažná Poruba, Beňadiková a Liptovský Ján.
Vodné toky Územím mesta preteká rieka Váh, ktorá sa na západnom okraji intravilánu vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. V meste postupne priberá viaceré prítoky: Stošianka () s prítokom Brôdok Okoličnianka (P) Smrečianka (P) Iľanovianka () s prítokom Lažtek Ploštínka (Ľ) Demänovka (Ľ). Okrem toho ústia do Liptovskej Mary ďalšie prítoky: Jalovčanka (P) s prítokmi Ondrašovianka a Mútnik Benický jarok (Ľ) Andický potok (Ľ)
Vodné plochy Najväčšou vodnou plochou v meste je Liptovská Mara, ktorej východná časť je súčasťou katastrálneho územia mesta. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železničnou traťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Na okraji mesta za železničnou traťou bola v roku 2025otvorená mestská pláž. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú však súkromným pozemkom.
Časti mesta Podľa štatútu mesta je Liptovský Mikuláš tvorený 16 mestskými časťami:http://www.mikulas.sk/files/Image/samosprava/statut_t02010109.pdf Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Podbreziny, Ráztoky, Staré Mesto, Stošice, Svätý Štefan, Vitálišovce a Vrbica-Nábrežie. Podľa ÚGK SR je Liptovský Mikuláš tvorený 12 časťami mesta: Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovský Mikuláš, Palúdzka, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Stošice, Vitálišovce, Ploštín
V Liptovskom Mikuláši existujú nasledujúce menšie územia: Sídliská: 4. apríla, Dr. A. Stodolu, Podbreziny, Vrbica-sever, Palúdzka Ostatné časti: Červienec, Diel, Háje, Hriadky, Malá Kolónia, Nádražie, Sever, Veľká Kolónia, Vrbica Osady: Hlboké, Hôrky-Hložné, Luhy, Mútnik, Pod Jablonkou-Roveň, Zámostie
Mestská časť Trvalý pobyt Prechodný pobyt Podbreziny 7 56425,0%143 Vrbica - Nábrežie 7 392 24,4%105 Staré Mesto 5 59418,5%105 Palúdzka 3 53111,7%51 Liptovská Ondrašová 1 6235,4%75 Okoličné 1 0503,5%10 Demänová 8892,9%16 Ploštín 5261,7%8 Iľanovo 5191,7%14 Neidentifikované 5161,7%0 Bodice 4041,3%12 Stošice 2640,9%2 Benice 1440,5%3 Vitálišovce 1380,5%2Andice1360,4%1 Celkom 30 290100,0%547náhľad|Výhľad na mesto z Hája Nicovô|286x286bodnáhľad|Vodná nádrž Liptovská Mara Zdroj: Evidencia MsÚ Liptovský Mikuláš k 30. 6. 2022náhľad|Pešia zóna Dejiny Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1286. Mesto nesie názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi. Mesto vtedy tvoril len rímskokatolícky kostol a pár domov okolo neho. V prvej polovici 14. storočia mal Liptovský Mikuláš významné obchodné postavenie, od roku 1424 mal výsadu organizovať trhy dvakrát ročne. Od roku 1677, kedy sa mesto stalo aj sídlom okresu, bol sídlom Liptovskej stolice, neskôr župy. V meste zasadali okresné stretnutia a súdy. V roku 1713 tu bol odsúdený a popravený legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík. V roku 1848 tu boli podpísané tzv. Žiadosti slovenského národa. 1. mája 1918 sa tu uskutočnila v budove Čierneho orla robotnícka manifestácia. V roku 1923 bolo k vtedajšiemu Liptovskému Svätému Mikulášu pripojené susedné mestečko Vrbica, ktoré s ním už úplne územne splynulo. Cez druhú svetovú vojnu, na začiatku roku 1945 bolo mesto v priebehu tzv. bitky o Liptovský Mikuláš obliehané a oslobodené 4. apríla. V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa súčasťou mesta postupne stali ďalšie dovtedy samostatné obce.
Obyvateľstvo V meste žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti. Počet príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi nízky. Po náboženskej stránke majú veľké zastúpenie príslušníci evanjelickej cirkvi a. v. Mesto bolo dôležitým centrom protestantizmu na severnom Slovensku a rekatolizácia v tomto regióne nebola veľmi úspešná. Preto je aj dnes okolie Liptovského Mikuláša charakteristické početným zastúpením evanjelikov a. v. V súčasnosti sa dominantným vierovyznaním stáva katolícke.
Národnostné a jazykové zloženie obyvateľstva Sčítanie 2021
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 2011 údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 2001 údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 1991 údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 1930 údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 1910 údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 1880 údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky náhľad|Kostol sv. Mikuláša náhľad|Evanjelický kostol náhľad|Synagóga Sakrálne pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, trojloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia rokov 1280 – 1300. Stojí na mieste staršieho románskeho kostola. Nachádza sa v južnej časti Námestia osloboditeľov, v centre mesta. V polovici 15. storočia bol poškodený v bojoch s Bratríkmi. V druhej polovici 15. storočia bol stavebne upravený, rozšírený a zaklenutý v duchu neskoroej gotiky. Od príchodu reformácie v polovici 16. storočia až do konca 17. storočia bol kostol evanjelický. V rokoch 1632 – 1637 tu bol kazateľom český exulant, významný barokový spisovateľ Juraj Tranovský. Od roku 1685 je kostol katolícky, nasledovali barokové úpravy v 18. storočí. V roku 1883 bol postihnutý požiarom a obnovený v roku 1903. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch 1940 – 1943 pod vedením architektov M. M. Harminca a J. Záchenského, kedy mu bol vrátený stredoveký charakter, za cenu straty neskorších slohových úprav. V tomto období došlo k asanácii obranného múru a súboru historických obchodov, s ktorými tvoril urbanistický celok. Boli pristavané bočné kaplnky, na ktorých výzdobe sa podieľali poprední umelci doby ako Janko Alexy, Fero Kráľ a Ján Želibský. Hlavný oltár sv. Mikuláša s bočnými sochami sv. Štefana a sv. Ladislava je neogotická práca s gotickými tabuľami a predelou. Staré gotické tabuľové maľby boli umiestnené do Liptovského múzea v Ružomberku. V severnej lodi je umiestnený gotický mariánsky krídlový oltár z obdobia rokov 1470 – 1480. V južnej lodi sa nachádza gotický oltár Božieho tela z obdobia okolo roku 1520. Dochovala sa aj gotická krstiteľnica z roku 1490 s medeným vekom zo 17. storočia. Fasády kostola sú členené opornými pilermi a oknami s kamennými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Na veži sa nachádzajú združené okná so stredným stĺpikom, nárožia sú lemované kvádrovaním. Ukončená je barokovou helmicou.
Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1783 – 1785. Nachádza sa v areáli evanjelickej fary a bývalej budovy evanjelickej školy, dnes upravenej na Liptovskú galériu P. M. Bohúňa. V rokoch 1883 – 1885 prešiel neorománskou úpravou fasády a bola pristavaná veža orientovaná na os dlhšej strany lode. V interiéri sa nachádzajú dve protiľahlé empory. Oltár je neskorobarokový s obrazom Ježiša na kríži a sochami sv. Trojice a apoštolov Jána a Matúša z doby vzniku stavby. Klasicistická kazateľnica pochádza z 19. storočia. Fasáda kostola je dekorovaná podstrešným oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované rímsové suprafenestry. Vstup je umiestnený do podvežia, ide o ústupkový portál s polkruovým ukončením. Veža je členená lizénovým rámom, v najvyššej časti má skosené nárožia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pred vstupom do kostola sú umiestnené sochy M. M. Hodžu a J. Tranovského, miestnych kazateľov, diela Ladislava Polláka z roku 1950.
Židovská synagóga, halová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1842 – 1846. Stojí na mieste staršej synagógy. V roku 1906 prešla úpravami pod vedením Leopolda Baumhorna, ktorý uplatnil v interiéri secesné prvky. Nachádza sa tu oceľová konštrukcia, ktorá nesie ženskú galériu. Zachoval sa aj výtvarne spracovaný Aron hakodeš. Priečeliu dominuje monumentálny trojosový portikus ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Synagóga prešla obnovou po roku 1990 a slúži ako kultúrny priestor.
Ostatné pamiatky náhľad|Bývalý župný dom náhľad|Bývalý jezuitský kláštor náhľad|Pongrácovská kúria Bývalý Župný dom, trojpodlažná štvortraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím z roku 1713. Nachádza sa uprostred Námestia osloboditeľov, v samotnom jadre mesta. Rozšírený bol v druhej polovici 18. storočia a dokončený staviteľom Petrom Grossmanom z Banskej Bystrice v roku 1793. V roku 1907 bol nadstavaný o tretie podlažie, v tejto etape bol historizujúco prefasádovaný podľa projektu Imre Hégánya. Priečelie domu je orientované južným smerom ku katolíckemu kostolu trojosovým rizalitom členeným pilastrami. Na ose balkóna je umiestnený reliéfny erb Liptovskej stolice. Okná vstupného schodiska zdobia vitráže od E. Šimerovej-Martinčekovej z roku 1960. Nárožia budovy sú lemovaná bosážou, okná majú šambrány s klenákmi, medziokenné priestory vypĺňajú dekoratívne kazety.