Genezis (iné názvy: Kniha Genezis, (Kniha) Genesis, Kniha pôvodu, Kniha stvorenia; Prvá Mojžišova kniha, Prvá kniha Mojžišova; Be-rešit, Berešit, Beréšít; skratka Gn alebo 1M; o názvoch pozri aj nižšie) je prvá kniha Tóry (Pentateuchu) a hebrejskej Biblie (židovského Tanachu a kresťanského Starého zákona).
Názov Názvy v slovenských vydaniach Biblie: ekumenické vydanie Genezis – Prvá Mojžišova kniha rímskokatolícke vydanie: Kniha Genezis – Kniha pôvodu (Prvá kniha Mojžišova) evanjelické vydanie: Prvá kniha Mojžišova – Genesis Roháčkov preklad: Prvá kniha Mojžišova, ktorá sa tiež zovie Genesis
Podľa Encylopaedie Beliany je (Kniha) Genezis/Genesis/Kniha stvorenia/Kniha pôvodu názov Prvej knihy Mojžišovej používaný v Septuaginte a vo všeobecnej biblickej vede.
Po hebrejsky sa kniha volá בראשית – Be-rešit, Berešit, B’rešit, čo doslova znamená „Na začiatku“/„Na počiatku“, t. j. prvé slová Biblie.
Grécky názov Genesis doslova znamená zrod, stvorenie, príčina, počiatok, zdroj, pôvod.
Charakteristika Genezis obsahuje prvú fázu dejín ľudstva. Neopisuje ju však spôsobom moderného vnímania dejín, ale podáva ich ako prvú fázu dejín spásy. Kniha je historicko-náboženské dielo. Jej cieľom je poukázať na to, že Boh mal od počiatku sveta a človeka určitý spasiteľný plán. Kresťania v knihe nachádzajú mnoho predobrazov Krista ako sú napr. Adam, Melchisedek, Izák, Ábel a pod.
Stará tradícia pripisovala autorstvo knihy Mojžišovi. Na základe výsledkov biblickej kritiky bolo vytvorených niekoľko teórií vzniku Pentateuchu (a teda aj knihy Genezis), o ktorých sa dodnes vedú diskusie.
Autorstvo a datovanie Za autora knihy bol tradične považovaný Mojžiš. Starý zákon však výslovne hovorí o Mojžišovom autorstve len na niektorých miestach (napríklad Deut 31:9, Deut 31:24 – 26). V knihe Genezis sa takéto tvrdenie ani raz nevyskytuje. Až Filón Alexandrijský a Jozef Flavius (1.storočie n.l.) spomínajú Mojžiša ako autora celého Pentateuchu. Potom to prevzal aj Nový zákon (napr. Lukáš 24, 44) a napr. aj židovská tradícia (Babylonský Talmud).
Liberálny pohľad Začal ním v stredoveku židovský učenec Abraham Ben Meir Ibn Esra (1092 – 1167), ktorý spochybňoval Mojžišovo autorstvo. Kládol otázky: Ako môže písať o vlastnej smrti? Prečo o svojej dobe hovorí „kedysi“? V časoch renesancie Mojžišovo autorstvo spochybňovali Baruch Spinoza, Thomas Hobbes a Richard Simon. Poukazovali na protirečenia v texte, opakovanie rovnakého textu na viacerých miestach a rôzne nekonzistencie v textoch, ktoré vyzerali akoby boli zložené z rôznych predlôh. Uznávali Mojžišovo autorstvo podstatných častí textu, ale tvrdili, že text bol upravovaný až do Ezdrášovej doby.
Francúzsky dvorný lekár Jean Astruc mal hebrejský text Genezis. V ňom sa na rôznych miestach vyskytovali dve formy Božieho mena: Elohim a J-H-W-H. Preto predpokladal, že predlohou pre súčasný text Genezis boli dva pramene. Ich autori používali rôzne Božie meno. Ďalší učenci hlavne Eichhorn, Gottfried, De Wette a Wellhausen sa podrobne zaoberali ďalšími detailami v texte. Tak vznikla známa teória dokumentov. Pomocou nej sa vysvetľujú mnohé nezrovnalosti v texte. Tvrdí, že Genezis sa skladá zo 4 prameňov. Označujú sa Elohista, Jahvista, Deuteronomista a Kňazský kódex. Tvrdí, že tieto pramene boli postupne napísané, skladané a upravované mnohými pisármi a kňazmi počas dlhých stáročí až približne medzi 10. – 2. storočím pred Kr. vznikla dnešná Genezis. Zároveň z nej priamo vyplýva, že z historického a faktického hľadiska je Genezis nespoľahlivá. Vylučuje Mojžišovo autorstvo a na Genezis pozerá ako na zbierku rôznych tradícií. Najpopulárnejšia bola táto teória v 19. storočí, v súčasnosti je voči nej veľa námietok. Vychádzala v podstate len z analýzy textu Genezis. Nebola preverená archeologickými nálezmi ani porovnaním s inými starovekými dokumentmi, lebo úroveň archeológie to v tej dobe ešte neumožňovala. Rozpory medzi učencami vznikajú pri prideľovaní jednotlivých častí textu jednotlivým prameňom. Takmer každý bádateľ ich priraďuje inak. Niekedy sa priraďujú aj jednotlivé polverše alebo dokonca slová. Je otázne, nakoľko je takáto analýza spoľahlivá. Aj v samotných prameňoch sa stále nachádzajú rôzne nezrovnalosti. Nasadenie tejto metodiky na iné texty (napríklad Korán) sa ukázalo nepoužiteľné. Ak na Genezis pracovali toľkí redaktori po stáročia, ako je možné, že ju neočistili od jasných protirečení a dubletov. Každé slovo Genezis bolo toľkokrát skúmané, že len špecialisti si dokážu udržať prehľad o aktuálnom stave výskumu. V súčasnosti je medzi liberálnymi vedcami zhoda len v tom, že Genezis sa skladá z viacerých prameňov. Z akých, kto ich napísal, kto spojil a kedy je nejasné.
Konzervatívny pohľad Zastávajú ho najmä archeológovia a znalci iných starovekých textov. Najznámejšia je teória tabuliek navrhnutá P. J. Wisemanom.WISEMAN, P. J.: Vznik knihy Genesis. Havířov: JAMI 1993. Text Genezis je možné rozdeliť na 12 častí. Hranicou medzi nimi je veta „…toto je rodopis…“; hebr. תוֹלְדוֹת tóledót, „rodopis“, „rodová kniha“, "história", "príbeh". P. J. Wiseman po archeologických vykopávkach a porovnaní s inými starovekými textami tvrdí: Genezis je zostavená z príbehov, ktoré zapísali samotní patriarchovia príbehy boli zapísané na hlinené tabuľky (snáď klinovým písmom) Mojžiš z týchto tabuliek zostavil Genezis táto veta „…toto je rodopis…“ udáva majiteľa tabuľky, z ktorej čerpal a vzťahuje sa na časť textu, ktorý je pred ňou Podopiera to nasledovnými argumentmi: archeologické výskumy potvrdili, že údaje Genezis o vtedajšej dobe sú správne a pravdivé archeológia dokázala, že písmo bolo všeobecne známe a používané už dávno pred Mojžišom vykopávky z tej doby potvrdzujú, že dôležité veci sa zapisovali a nenechávali len ústnej tradícii v texte Genezis sú náznaky, že jej prvé kapitoly boli zapísané veľmi skoro po udalostiach je veľmi pravdepodobné až isté, že príbehy v Genezis boli zapísané nejakým starým písmom na hlinené alebo kamenné tabuľky vedci sa zhodujú v názore, že veta „toto je rodopis...“ tvorí prirodzený rámec knihy vykopávky odhalili, že veta „toto je rodopis...“ je odkaz v závere príbehu na príslušnú tabuľku alebo sériu tabuliek, ktorá bola použitá ako prameň do Genezis (podobne, ako sa dnes používa zoznam použitej literatúry na konci každej kapitoly v knihe) ani na jednej tabuľke sa nenachádza nič, čo by osoba uvedená v záverečnej vete „toto je rodopis...“ nemohla vedieť každá tabuľka končí rozprávanie pred správou o smrti osoby uvedenej ako jej autor alebo majiteľ určité miesta v Genezis používajú rovnaký spôsob určenia dátumu dokumentu ako objavené tabuľky v Mezopotámii nikde v Genezis nie je náznak, že bola ústne tradovaná. Nachádzame detaily, že texty boli pravdepodobne písomne zachytené už veľmi skoro (napríklad Gen 5:1) sú spomínané miesta, ktoré v Mojžišovej dobe už neexistovali alebo pod iným názvom. Preto je uvedená aj vysvetlivka, o ktoré mesto ide a kde sa nachádza (napríklad Chebrón). Je to znamenie, že Mojžiš mal pred sebou veľmi staré texty, keď zostavoval Genezis pre Izraelcov ešte pred vstupom do Kanaánu to, že sa v Genezis nachádzajú archaické výrazy a stopy starovekých literárnych zvyklostí, je dôkazom vernosti s akou bol text zachovaný starobabylonské a sumerské správy o potope vznikli bezpochyby pokrivením biblického textu. Nedá sa považovať zodpovedajúce oddiely v Genezis za očistené odpisy z nájdených babylonských tabuliek archeológia dokázala existenciu osôb, miest a udalostí ranej doby, o ktorých sa tvrdilo, že sú iba mýtické používanie rôznych Božích mien v Genezis bolo vynútené prekladom prastarého Božieho mena (titulu) „El Šadaj“ na tabuľkách, ktoré mal Mojžiš. V jeho dobe už existoval polyteizmus a doslovný preklad by mohol viesť k zámene s okolitými božstvami. Často uvádzané textové problémy sa dajú oveľa prirodzenejšie vysvetliť Mojžišovou kompiláciou a korektúrou prastarých textov ako teóriami liberálnych vedcov Ďalší autor – Josh McDowell, detailne rozoberá liberálnu teóriu dokumentov a systematicky sa pokúša vyvrátiť jej tvrdenia. Tvrdí, že nie sú dôvody neveriť, že bola spísaná Mojžišom v dobe Exodu z Egypta.MCDOWELL, J.: The New Evidence That Demands a Verdict. Thomas Nelson Publishers 1999.
Zmiešaný izraelsko-nemecký tím vedcov podrobil text Genezis počítačovej analýze. Vedúci tímu Y. T. Radday referoval, že autorom jej textu je jeden človek.RADDAY, Y. T. et al.: Genesis: An Authorship Study in Computer-Assisted Statistical Linguistics. Rome: Biblical Institute Press, 1985. xx+235 strán
Veľmi obsiahly komentár napísal Gordon Wenham. Podrobne sa zaoberá štruktúrou a historicitou jednotlivých častí Genezis. Mnohé často uvádzané protirečenia v texte Genezis považuje za zdanlivé. Jej text treba brať ako rozprávačský, nie právnický. V 1. kapitole je dovolené jesť ľuďom každú bylinu. V 2. kapitole im je zakázané jesť zo stromu poznania dobrého a zlého. Nemusí ísť o rozpor. Prvá kapitola je písaná zo širšieho pohľadu (etapy stvorenia), druhá kapitola sa zameriava na detaily o prvých ľuďoch. Opakovania niektorých častí textov vysvetľuje ako bežný rys hebrejského jazyka.WENHAM, G.: Genesis 1--15. Nelson Reference 1987, edícia Word Bible Commentary – zväzok 1. ISBN 0-8499-0200-2. 352 strán.WENHAM, G.: Genesis 16--50. Nelson Reference 1994, edícia Word Bible Commentary – zväzok 2. 560 strán.
Profesor B. Waltke sa zameral na obsahovú štruktúru Genezis. Rozdelil prvých 11 kapitol nasledovne: stvorenie, začiatok; Hospodinovo požehnanie … Gn 1,1 – 2,3 hriech Adama: nahota; uvidenie nahoty a prikrytie nahoty; kliatba … Gn 2,4 – 3,24 zabitý mladší syn (spravodlivý Ábel), nemá potomkov … Gn 4,1 – 16 potomkovia hrešiaceho syna Kaina … Gn 4,17 – 26 potomkovia vyvoleného syna Šéta, desať generácií od Adama k Noachovi … Gn 5,1 – 32 pád: nezákonné spojenie … Gn 6,1 – 4 stručný úvod k Noemu … Gn 6,5 – 8
potopa, nový začiatok; Hospodinovo požehnanie … Gn 6,9 – 9,19 hriech Noacha: nahota; uvidenie nahoty a prikrytie nahoty; kliatba … Gn 9,20 – 29 potomkovia mladšieho syna Jáfeta … Gn 10,1 – 5 potomkovia hrešiaceho syna Cháma … Gn 10,6 – 20 potomkovia vyvoleného syna Šéma, desať generácií od Noacha k Terachovi … Gn 10,21 – 32 pád: nezákonné spojenie (Babylonská veža) … Gn 11,1 – 9 stručný úvod k Abrahámovi, skrz ktorého Boh požehná ľudstvu … Gn 11,27 – 32 Je presvedčený, že kniha je zostavená podľa určitého plánu. Postupne sa opakujú tie isté motívy. Profesor B. Waltke tvrdí, že ju teda určite písal jediný autor, celú naraz a neporušená sa zachovala dodnes.WALTKE, B. K., FREDRICKS, C. J.: Genesis: A Commentary. Zondervan 2001. 656 strán
Historicita knihy Genezis Ide o jednu z najkontroverznejších kníh svetovej civilizácie. Je podrobne vedecky skúmaná už niekoľko storočí. Názory na ňu sa líšili a líšia. Je to hlavne preto, že jej obsah je veľmi neobvyklý, zvlášť v prvých 11 kapitolách. Už od doby osvietenstva bola snaha vysvetľovať príbehy nie realisticky, ale mýticky. Hlavne v 19. storočí sa staroveké dokumenty vysvetľovali (napríklad aj Ilias a Odyseu – Trójsku vojnu) ako bájky a legendy, ktoré nepodávajú reálnu históriu. Preto hlavne liberálni teológovia vyzdvihovali predovšetkým filozofickú hĺbku textov Genezis a nespájali ju s reálnymi udalosťami. Pokrok archeológie priniesol výraznú zmenu. Kým prvých 11 kapitol ostáva stále predmetov sporov, všetky príbehy o patriarchoch možno považovať za zasadené do reálneho historického pozadia. Detaily v textoch zodpovedajú tomu čo sa dnes vie o starovekej Mezopotámii a Egypte. Potvrdili ich nielen archeologické vykopávky, ale aj rozlúštené staroveké dokumenty.
Štruktúra Knihu je možné rozčleniť niekoľkými spôsobmi. Delenie podľa obsahu textov Genezis 1 – 11: od stvorenia po zánik prapôvodnej jednoty ľudstva: Dva príbehy stvorenia (hlavy/kapitoly 1 – 2), tzv. hexaemeron Rajská záhrada, vyhnanie Adama a Evy, Kain a Ábel (hl./kap. 3 – 4) Potopa a Noe (hl./kap. 6 – 9) Stavba babylonskej veže (hl./kap. 11-prvá časť)