Kysucké Nové Mesto je okresné mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji. Hospodárske a kultúrne stredisko dolných Kysúc je najstarším mestom na Kysuciach.
Polohopis náhľad|Pohľad na Kysucké Nové Mesto, 2015 Mesto sa nachádza na severozápade Slovenska, v údolí Kysuce, na rozhraní Javorníkov a Kysuckej vrchoviny. Leží približne severne od Žiliny, južne od Čadce, Český Těšín je vzdialený a poľský Żywiec .
Geomorfológia Geologická stavba územia Kysuckého Nového Mesta je tvorená flyšovým a bradlovým pásmom.
Flyšové pásmo tvorí prevažnú časť územia. Nachádza sa najmä v oblasti Javorníkov aj Kysuckej vrchoviny. Ílovce prevládajú nad pieskovcami. Jeho hrúbka sa odhaduje na .
Bradlové pásmo vystupuje v Kysuckej vrchovine v južnej časti územia mesta. Vyznačuje sa zložitou geologicko-tektonickou stavbou, ktorú ovplyvnilo laramské, sávske a mladé sávske vrásnenie.
Pôda Na území mesta sa nachádza viacero pôdnych typov. Pri rieke Kysuca a jej prítokoch sú typické fluvizeme. V bradlovom pásme pri mestských častiach Oškerda a Budatínska Lehota sa vyskytujú rendziny a parendziny. Na flyši Javorníkov sú aj hnedé pôdy, ktoré sú tvorené kambizemou.
Pôdy sú stredne bohaté na humus (2 – 5%), miestami chudobnejšie, čoho dôsledkom je málo produkčná bonita pôdy.
Podnebie Mesto sa zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti Slovenska. Iba vrcholy Stien, s nadmorskou výškou a viac patria do chladnej klimatickej oblasti. Samotné mesto bez mestských častí sa nachádza v teplej oblasti, pretože minimálne 50 dní v roku je s teplotou denného maxima 25 °C a viac.
Priemerná ročná teplota v meste je 8,01 °C. Vegetačné obdobie trvá približne 275 dní v roku (kedy je denná teplota vyššia ako 5 °C). Užšie vegetačné obdobie trvá 150 dní (pri teplote 10 °C a viac). Priemerná júlová teplota je 17 °C, januárová −4,5 °C.
Mesto patrí medzi stredne vlhké lokality Slovenska, keďže priemer zrážok v meste je , z čoho pripadá na vegetačné obdobie. Snehová pokrývka býva v údolí rieky Kysuca do a trvá 80 až 100 dní. Mrazivých dní je v meste ročne 120 až 140, zamračených 120 až 150 a jasných 40 až 60.
Dominujúce smery vetrov sú zo severu (25%), z juhu (21%) a juhozápadu (14%). Zvyšok tvoria iné vetry a bezvetrie. Priemerné ročné rýchlosti vetra sú 2 až /sek.
Vody Územie Kysuckého Nového Mesta patrí do povodia Váhu a odvodňuje ho rieka Kysuca. Z územia odvádza viac vody, ako napr. Dudváh, Žitava, Rimava, Torysa, či Topľa z väčších území povodia. Priemerný ročný prietok ďalších vodných tokov v katastrálnom území mesta do Vadičovského potoka, Neslušanky a Snežnice je /sek.
Vodné toky rieka Kysuca potoky Radoľčanka, Suľkov potok, Neslušanka a jej prítok Žeriavka
Vegetácia V katastrálnom území mesta sú viaceré vegetačné stupne. Z vegetácie prevládajú: dubovo-hrabové lesy bukové a jedľové lesy kvetnaté lipovo-javorový les bukové lesy kalcifidné na bradlách Pôvodná vegetácia sa zachovala najmä v juhovýchodnej časti chotára. V severozápadnej prevládli smrekové monokultúry. Údolie Kysuce bolo odlesnené. Pre flyšové pásmo je typická menej pestrá vegetácia, ako pre bradlové.
Fauna patrí do eursibírskej podoblasti – palearktickej oblasti. Živočíšne spoločenstvá majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. V intraviláne mesta sa vyskytuje napr. vrabec domový, hrdlička záhradná (ktorá sem priletela z Bulharska a značne sa rozmnožila), belorítka obyčajná, myš domová, potkan obyčajný, lasica obyčajná a tchor obyčajný.
V okolí mesta žije lovná zver, ako zajac poľný, srnec hôrny, jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, bažanty a jarabice.
Ochrana prírody V katastrálnom území mesta sa nenachádzajú plošné chránené územia. územia s významnými biologickými a estetickými hodnotami: C kst. krajinný priestor Škorča – Tábor, Majtánky
biologicky hodnotná lokalita Pod Škorčou chránené stromy v kategórii chránený prírodný výtvor Lipa pri Kysuckom Novom Meste – lipa malolistá severne od mesta Lipy na Litovelskej – lipa veľkolistá Vŕba pri železničnej stanici
stromy chránené uznesením Rady ONV č. 227/69 a č 184/79 pagaštany pri kostole P. Márie park pri hoteli Kysuca (lipy, pagaštany, vŕby) lipa na ulici 1. mája pri pošte lužný les medzi sídliskom Kamence a Kysucou
Kysucká brána náhľad|Kysucká brána, pohľad z rozhľadne Tábor, jún 2017 Kysucká brána je chránený prírodný výtvor. Leží v prielome rieky Kysuce, pruhom bradlového pásma medzi obcami Rudinka, Vranie a Brodno. Prechádza ňou cestná a železničná komunikácia. Tvorí najnižšie miesto celého kysuckého údolia a impozantný vstup do južnej časti Kysúc. Je častým cieľom odborných exkurzií. Tvoria ju štátne prírodné rezervácie Rochovica a Brodnianka. Nachádzajú sa na rozhraní okresov Žilina a Kysucké Nové Mesto.
Rochovica Nachádza sa v katastrálnom území obcí Vranie a Rudinka. Má výmeru , s ochranným pásmom . Je vysoká Južné svahy sú strmé až 30° – 40°. V lesných spoločenstvách sa vyskytujú vzácne teplomilné druhy, ktoré tu dosahujú jedno z najsevernejších rozšírení na území Slovenska. Rastú tu buky, jedle, borovice a javory. Zastúpené sú tu aj teplomilné kry.
Temeno Rochovice opevnil valom ľud púchovskej kultúry.
Brodnianka Nachádza sa v katastrálnom území obcí Brodno a Snežnica. Meria Jej výmera je , ale ochranné pásmo má výmeru až . Juhozápadné svahy sú strmé 25 – 40°. Sú rozbrázdené úzkymi pozdĺžnymi žľabmi. Najcennejšou časťou rezervácie je dubový porast, ktorý tu má jeden zo svojich najsevernejších výskytov na Slovensku. Bohatá flóra s teplomilnými druhmi a pomerne zachovalé drevinové zloženie sú predmetom vedeckého výskumu.
Lipa pri Kysuckom Novom Meste
Je to jeden z prvých stromov, vyhlásených na Kysuciach za chránené. Lipa malolistá (Tilia cordata) sa nachádza na severnom okraji intarvilánu mesta na ceste do miestnej časti Škorča. Vysadená bola pravdepodobne ako hraničný strom chotára mesta, vek lipy sa odhaduje na 300 rokov. Zatiaľ čo v roku 1973 poprsný obvod stromu bol , v roku 1996 mal o viac, teda . Pri koreňoch meria . Strom má výšku 23 a priemer koruny 22 metrov.
Smutná vŕba Bol to chránený prírodný výtvor. Obvod kmeňa vo výške je . Nachádzala sa pri budove ZUŠ vedľa železničnej stanice v meste. Vŕba bola v školskom roku 1999/2000 odstránená z bezpečnostných dôvodovhttp://www.kysuckenovemesto.sk/zvesti/items/1111.html?file=files/.../zvesti/&file=files/dokumenty/zvesti/768-zvesti_1.pdf.
Časti mesta Súčasťou mesta sú bývalé obce Budatínska Lehota, Dubie, Oškerda.
Dejiny Pravek a Starovek Pri prieskume polí pod Stránskym vrchom v roku 1976 sa našli hrudky spálenej hliny a keramika, čo upozornilo na osídlenie v tomto priestore. Archeológovia získaný materiál datujú do laténskej fázy púchovskej kultúrnej skupiny, čiže do doby laténskej a bronzovej.
Samotné nálezy pozostávajú z črepov nádob, ktoré boli zdobené napr. jednoduchou vlniacou, zelenožltou glatúrou a pod. V súčasnosti sú uložené v kaštieli v Radoli.
Na južnom okraji náleziska bola chata s obdĺžnikovým pôdorysom (360 x ). Celý jej priestor vypĺňala tmavá, miestami až čierne prifarbená hlina s množstvom uhlíkov a hrudkami spálenej hliny a črepov. Nálezy boli aj v jame, ktorá bola pri východnej stene chaty. Vzhľadom na torzovité poznatky o lokalite, otázka úlohy tohto sídliska v neveľkej vzdialenosti od priestoru, kde sa v 20-tych rokoch 14. storočia konštituovalo Kysucké Nové Mesto, ostáva otvorená.
V prvých desaťročiach 1. storočia sa však osídlenie na dlhú dobu prerušilo.
Stredovek Najstaršia písomná zmienka Najstaršia písomná zmienka o Kysuciach pochádza z roku 1244. Samotné mesto je po prvýkrát spomenuté v roku 1254 (pod názvom Jesesin v darovacej zmluve Bela IV.) a 1300. V roku 1321 sa spomína lachasin ako miesto, kde sa vyberá mýto. Výsady mestečka s trhovým právom dostalo mesto (pod názvom Congesberg) v roku 1325. V roku 1358 sa už používa názov Nova Civitas (Nové Mesto). K ďalšiemu rozšíreniu mestských práv došlo v roku 1384. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec ako aj obchodom a remeselnou výrobou.
Novovek Mesto v 19. storočí upadalo následkom povodní (v rokoch 1813, 1821), požiarov (1823, 1904), ale taktiež vďaka početnému vysťahovalectvu v celom regióne. Po požiari v roku auguste 1904 ostalo v meste len 30 domov. Hospodársky rozvoj mesta nastal až po druhej svetovej vojne. v Kysuckom Novom Meste sa rozvinul najmä strojársky priemysel.
Z historických pamiatok je najvýznamnejší kaštieľ v Radoli.
Za pomoc hurbanovcom zaplatili 7 Kysučania tým najcennejším – svojimi životmi. Svoj vzťah k Rakúsko-Uhorsku vyjadrili Kysučania počas 1. sv. vojny v známej vzbure v Kragujevaci (2. 6. 1918). Za svoj odpor voči vojne a monarchii ôsmi zaplatili životom. V 2. sv. vojne bojovali Kysučania s nemeckými okupačnými jednotkami nielen na Slovensku v Slovenskom národnom povstaní, ale aj na európskych bojiskách a prispeli tak k porážke fašizmu.
Moderné dejiny Kysucké Nové Mesto svoju dnešnú podobu utváralo stáročia. Najväčšie a najrýchlejšie zmeny zažilo po 2. svetovej vojne. Význam mesta vzrástol po r. 1950, kedy vznikli Závody presného strojárstva (neskôr ZVL) v r. 1950. Podnik poskytol prácu tisícom Kysučanov a naštartoval výrazné zmeny v meste. Vznikli nové sídliská, školy, úrady, obchody, športoviská. Kysucké Nové Mesto v má vybudovanú infraštruktúru, ktorú sa v súčasnosti usiluje zlepšovať pre uspokojovanie potrieb svojich obyvateľov a návštevníkov.
Patrónom mesta je Jakub mladší a ochranca mesta je sv. Ján Nepomucký
Názvy mesta 150 – Asanka – podľa gréckeho zemepisca Ptolemaia – osada ležiaca na jantárovej ceste 1254 – Jesesin – stredisko rozsiahleho panstva "Terra" 1300 – Yesesin 1338 – Jachatin – zámok grófa Mikuláša Zeecha – krajského sudcu ale v listinách sa objavuje aj názov Lethesin. Medzi poslednými tromi menami je správne Jachotin. Ostatné sú len prekrúteniny. Časť slova Jacha značí zrejme Jakuba a Tin znamená hrad (Jakubov hrad). Ono aj bolo hradom Mikuláša Zeecha. 1325 Congesbergh Kongesberg Königsberg – teda Kráľovský vrch (vrch Tábor), pod ktorým tiekla rieka Kysuca. Bol pod K. Karolom – kráľovským majetkom. Pomenovanie Königsberg sa neujalo, aj v roku 1384 volali osadu Jačatín, lebo väčšinu jej obyvateľov a okolia tvorilo slovanské etnikum. V urbári 1658 medzi mešťanmi niet ani jedného nemeckého mena. Z toho vyplýva, že mestotvorným elementom tu boli vtedajší Sloveni. 1358 – Civitas Nova – Castrum Novum – Nové Mesto za Ľudovíta Veľkého (nový hrad) 1438 – Nowe Mesto – názov Jačatín (Jachatin) však nezanikol ani roku 1384 a 1511 1507 – Kisucza UJhely (Ujvar) 1784 – Horní Nové Město 1873 – Nové Mesto nad Kysucou (záznamy v pozemkovej knihe) 1907 – Kisuca Ujhely – v čase maďarizácie 1920 – Kysucké Nové Mesto
Symboly mesta Pečate Pečatidlá mesta Mesto malo pečať už v roku 1416. V pečatnom obraze je sv. Jakub, veľký patrón súkeníkov. V pravej ruke drží štylizovaný kvet, v ľavej valchový drúk, zabalený do súkna. Medzi dvomi perličkovými kruhmi je kolopis: SIGILLUM: DE: NOVA: CIVITATE. Strieborné pečatidlo bolo v meste ešte roku 1938, v súčasnosti sa nachádza v archíve SNM v Martine.
V apríli roku 1991 schválilo Mestské zastupiteľstvo v Kysuckom Novom Meste definitívne znenie textu mestskej pečate a od nej odvolené pečiatky pre primátora a mestský úrad. Na predchádzajúcich zasadnutiach sa rozhodlo, aby sa pri nových návrhoch vychádzalo z najstaršej používanej pečate. Heraldická komisia v Bratislave analýzou zistených faktov dospela k názoru, že Madona s dieťaťom (centrálny motív jednej zo starých pečatí, ktorej sadrový odliatok sa nachádza v kaštieli v Radoli), je novší ako pečať, ktorá zobrazuje sv. Jakuba mladšieho s textom: SIGILLUM – DE – NOVA – CIVITATE (pečať Kysuckého Nového Mesta).