Pružina je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.
Poloha Nachádza sa v Strážovských vrchoch, na severovýchodných úpätiach najvyššieho vrchu Strážovskej vrchoviny Strážova, v doline Pružinky. Jej súčasťou sú osady Priedhorie, Mlynište, Chmelisko, Podstrážie a Briestenné.
Dejiny Mesciská Okolie obce bolo osídlené už v praveku, čo dokladajú viaceré archeologické náleziská. Medzi najvýznamnejšie, nielen v rámci regiónu, patrí lokalita Mesciská, kde bolo na pahorku nad sútokom Bieleho (Mojtínskeho) a Strážovského potoka pri osade Riedka, objavené hradisko z obdobia Veľkomoravskej ríše.
Hradisko opísal už v roku 1856 archeológ Anton Intibus, ktorý tu pozoroval valy a násypy, pričom tamojší obyvatelia mu potvrdili mnohé nálezy industrie. Po desaťročiach nezáujmu bolo zabudnuté hradisko na základe iniciatívy členov archeologického krúžku z Považskej Bystrice koncom 90. rokov 20. storočia obhliadnuté archeológmi Jozefom Moravčíkom a Karolom Pietom. Lokalizovali tu dve valove opevnenia, oddelené úžľabinou. Terasa sa nachádza približne 20-25 metrov nad potokom a z malej časti je pokrytá lesom, zvyšok tvorí lúka. Väčšie opevnenie so zachovanými násypmi má rozlohu 2,03 a menšie 0,58 ha. Väčšie hradisko má opevnenie dlhé 611 metrov a mohutný val s dĺžkou 260 m, široký v korune 3-4 m a vysoký 1,5-7 metrov. Priekopy lemujú časti valu z vonkajšej i vnútornej strany. Opevnenie je na 4 miestach prerušené, čo potvrdzuje existenciu vstupných brán. Pod svahom boli objavené zuhoľnatené časti brvien, zrejme pochádzajúce z palisád. Menšie hradisko má opevnenie dlhé 305 metrov, na JV sa zachoval výrazný val, široký 3-4 m, vysoký 1-1,5 m a dlhý 70 metrov.
Nálezy z obdobia Púchovskej kultúry datujú osídlenie lokality do Železnej doby pred náš letopočet. Boli objavené výrobné objekty s pozostatkami železnej trosky, čoby dôkazu o spracovaní rudy. Slovanské osídlenie dokladajú nálezy črepov z 9. storočia, kedy sa tu zrejme nachádzalo obranné opevnenie miestneho obyvateľstva. Potvrdzujú to viaceré významné archeologické nálezy v okolí, no predovšetkým významný depot železných predmetov z veľkomoravského obdobia, ktoré objavili na Mesciskách. Objavené boli jazdecké strmene, ostrohy, sekerovité hrivny, sekery, kľúče, zubadlá, poľnohospodárske nástroje a iné predmety, ktoré zaradili nález medzi najväčšie slovanské depoty.
Pružina V 13. storočí obec prechádza do vlastníctva zemianskych rodín Pružinských a Lieskovských. Z tohto storočia pochádza aj prvá písomná zmienka o obci z roku 1272, kedy patrila panstvu hradu Košeca.
Názvy obce: 1272: Prusina 1330: Prussina / Prusina 1364: Pruzina 1811: Pruzsina 1864: Barossháza Prvá známa obecná pečať Pružiny, bola použitá v roku 1770, je na nej vyobrazená sv. Žofia s tromi dcérami, kruhopis: * SIGILLUM POSESIO (NIS) PRVSINIENSIS *. Ďalšia pečať, datovaná rokom 1811, má rovnaký námet ale do obrazu je vpísaný letopočet, kruhopis: * PECATKA OSADI PRUZSINA *. Z roku 1864 s vyobrazením sv. Žofie alebo madony, kruhopis: * PREDSTAVENI OBCI PRUŽINA *
Koniec 19. a začiatok 20. storočia sú poznamenané zvýšeným úsilím o maďarizáciu Slovákov pre Pružinu je historickým paradoxom že práve v tomto období získava od cisára Františka Jozefa I. armáles – erbovú listinu s výnimočným umeleckým spracovaním. Podnetom na jej udelenie boli nesporne mimoriadne organizátorské a riadiace schopnosti a zásluhy pružinského rodáka Gabriela Baroša. V texte erbovej listiny sa uvádza:
left|thumb|Erbová listina udelená Pružine 5. decembra 1911 cisárom Františkom Jozefom I. thumb|Pomník padlých v I. a v II. sv. vojne z roku 1937 thumb|Zrubová zvonica na Priedhorí z konca 19. stor. thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého na Priedhorí, ktorú dali postaviť obyvatelia obce, vytvoril ju Michal Janiga
„My, prvý František Jozef z vôle božej cisár Rakúska, Uhorska, Česka, Dalmácie, Chorvátska atď. (vymenované ďalšie tituly panovníka). Pamätlivo dávame týmto na vedomie všetkým, že My na návrh dočasne povereného uhorského ministerského predsedu z našej kráľovskej moci a osobitnej milosti týmto poskytujeme na základe našej najvyššej kráľovskej voľe a milostivo dovoľujeme, aby odteraz na večné časy v nasledovnej podobe sa používala erbová pečať v obci v Trenčianskej oblasti - Pružina (Barossháza). Blazón: Stojatý štít, na ktorom v modrom a červenom poli v jeho strede veje štylizovaná červeno-strieborná ľalia. Ľaliu obopína zospodu štítu vyrastajúci veniec sprava červených, zľava bielych prirodzených ruží. Na štíte umiestnená vpredhľadiaca korunou uzavretá jazdecká prilba s klenotom: ľalia s vencom ruží. Prikrývadlá prilby sú sprava červeno-strieborné zľava, modro-zlaté. Erb vo forme pečiatky je umiestnený na okrúhlom podklade, ktorý je ohraničený kruhopisom: * TRENČIANSKA OBLASŤ - OBEC PRUŽINA (BAROSSHÁZA) 1906 - 1911 *. Pretože toto všetko na začiatku nášho súčasného listu prostredníctvom zručných maliarových rúk a s umeleckým cítením a prirodzenými farbami je svetlostne viditeľné. Na pamiatku toho a na večné označenie menovanej Pružiny - obce v Trenčianskej oblasti. Výnimočnosť nášho erbového listu milostivo vydávajúc a povoľujúc posiľňujeme apoštolskou uhorskou kráľovskou visacou pečaťou. Napísané prostredníctvom nám uprimne obľúbeného veľkomožného grófa Károly Khuen-Héderváry, tajného radcu pre vnútro, hrdinu a nositeľa Svätoštefanského radu atď., dočasne povereného ministerstvom „Panovníkovej osobnosti“, poverený uhorský ministerský predseda. Vo Viedni v Rakúsku, 5. dňa vianočného mesiaca pána 1911, v 64. roku nášho panovania. Zapísané v kráľovskej knihe vo Viedni 19.2.1912.“
Kňazi pôsobiaci v Pružinskej farnosti po Štefanovi Závodníkovi: Andrej Papay, Štefan Herman, Ferdinand Foltán, Dr. Daloš, Dr. Viktor Rašovec, hon. dekan Jaroslav Roman, Mgr. Róbert Hanuliak, hon. dekan Mgr. Pavol Gavenda
Osobnosti Ladislav Škultéty-Gabriš (* 27. január 1738, Mojtín [vtedy súčasť Pružiny] - † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [dnes súčasť Aradu], Rumunsko) - bol slovenský vojak, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie svetového vojenstva Jozef Pružinský - v roku 1794 sa zúčastnil sprisahania Uhorských jakobínov, reformačného hnutia, ktoré sa usilovalo o štátno-právne zmeny. Bol odsúdený na tri roky väzenia Gabriel Baroš (* 6. júl 1848, Pružina - † 8. máj 1892, Budapešť) - politik a národohospodár, známy ako „Železný minister“ Uhorska Štefan Závodník (* 2. september 1813, Horná Poruba - † 12. február 1885, Pružina) – kňaz, národovec a buditeľ. Pôsobil v Pružine v rokoch 1850—1885 Anton Kardoš – starosta (predseda revolučného národného výboru), zastrelený fašistami za neuposlúchnutie rozkazu. Za statočnosť bol in memoriam vyznamenaný vojnovým krížom a pamätnou medailou MUDr. František Kardoš (* 26. máj 1907, Pružina – † 9. marec 1996) – významne prispel k rozvoju slovenského zdravotníctva v oblasti pediatrie, niekoľkonásobne znížil detskú úmrtnosť MUDr. Emil Briestenský (* 28. júl 1911, Pružina) – špecialista na liečbu detskej tuberkulózy, krajský ftizeológ (podarilo sa mu znížiť počet ochorení z 500 na 48) Rudolf Belavý (* 20. apríl 1920, Pružina) – podplukovník, účastník Karpatsko-duklianskej operácie, príslušník 1. česko-slovenského armádneho zboru pod vedením gen. Ludvíka Svobodu. Jeho úlohou bolo dopraviť na znovuzískanú hraničnú líniu československú vlajku, hraničný stĺp a štátny znak Hokejová rodina Šťastných má pôvod v Pružine
Kňazi pochádzajúci z obce: Rudolf Priedhorský – zakladateľ Komunity Kráľovnej pokoja, ktorej poslaním je pomáhať deťom, ktoré skončili na ulici alebo v detských domovoch Anton Jurkech Augustín Juraj Kardoš (* 21. december 1961, Pružina – † 7. máj 2012, Marianka) – pôsobil ako správca farnosti v pútnickom mieste Marianka
Pamätihodnosti Cirkevné Rímskokatolícky farský kostol sv. Žofie - pôvodne gotický, v roku 1759 zväčšený o presbytérium Kalvária okolo kostola: 7 obrazov od J. B. Klemensa z r. 1863, 4 obrazy od K. Švestku r. 1880 Kaplnka pred kostolom z r. 1879 Kaplnka Ružencovej Panny Márie z r. 1877 Kaplnka (prícestná) sv. Jána Nepomuckého Stará rímskokatolícka fara (pôsobil v nej Štefan Závodník) Cirkevná škola Štefana Závodníka z r. 1875 (dnes obecný úrad) Socha sv. Jána Nepomuckého v Pružine – Priedhorí z r. 2012
Svetské Barošovský kaštieľ (dnes neexistujúci), narodil sa tu minister Gabriel Baroš Kúria rodu Pružinských (bývalá budova pošty) Štátna škola z r. 1916 Hostinec Štefana Priedhorského na Priedhorí zo začiatku 20. stor. (od r. 1932 škola pre 1. stupeň ZŠ) Pomník padlých v I. svetovej vojne z r. 1937 Pomník Ladislava Škultétyho-Gabriša pri kostole z r. 1855 Pomník Štefana Závodníka pri kultúrnom dome z r. 1997 Pamätná tabuľa 100. výročia zal. 1. včelárskeho spolku na slovensku z r. 1969 Pomník Gabriela Baroša (stojaci na mieste jeho rodného domu)
Pravidelné podujatia náhľad|Výstup na Strážov – každoročné turistické podujatie Stromková slávnosť – apríl – slávnostné sadenie stromčekov, ktoré organizuje Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov Výstup na Strážov – máj – športová akcia tunajšieho turistického oddielu Žofijský jarmok – máj – koná sa pri príležitosti hodov Zelená Modrá – jún/júl – turistické podujatie spojené so sprístupnením Pružinskej Dúpnej jaskyne organizované Jaskyniarskym klubom Strážovské vrchy a Slovenskou speleologickou spoločnosťou Pohár Štefana Závodníka – júl – súťaž požiarnych družstiev z blízkeho i ďalekého okolia, organizuje ju Základná organizácia Dobrovoľného požiarneho zboru Strážovský okruh zdravia – august – turistické podujatie organizované Základnou organizáciou TJ Strážov Svätojánske ohne, vojaneká – 24. júna – tradičný zvyk, niekoľko metrov vysoké vatry sa pália na vyvýšených miestach v okolí obce, najmä na Priedhorí Omša pri soche sv. Jána Nepomuckého na Priedhorí – posledná júnová nedeľa – slávnostná omša spojená s vystavením relikvie sv. Jána Nepomuckého, organizovaná farským a obecným úradom v Pružine
Ocenenia
Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy Základná škola Štefana Závodníka
Kategória:Obce okresu Považská Bystrica Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku