Alexis () (* cca 375 pred Kr. – † 275 pred Kr.) bol významný starogrécky komický básnik, ktorý pôsobil v Aténach v období strednej a novej komédie.
Alexis sa narodil v meste Thurioi (Suda α 1138) v Magna Graecia (dnešnej Kalábrii v Taliansku, založili ho Aténčania v roku 444 pred Kr.). Podľa antických prameňov sa do Atén dostal už v mladom veku, pravdepodobne pred zničením Thurioi Lukánmi okolo roku 390 pred Kr. V Aténach získal občianstvo a bol zapísaný do dému Oion (vo fýle Leontis). Encyklopédia Suda uvádza, že mal syna menom Stefanos, ktorý bol tiež autorom komédií a že bol strýkom slávneho dramatika Menandra. Iné zdroje ho skôr označujú za Menandrovho učiteľa, čo sa vzhľadom na časovú kontinuitu medzi strednou a novou komédiou javí ako pravdepodobnejšie. Ale aj to môže byť fikciou, rovnako ako tvrdenie o ich pokrvnom príbuzenstve, ktoré mohlo byť vymyslené helenistickou alebo neskoršou akadémiou, aby sa vysvetlili niektoré pozoruhodné podobnosti medzi tvorbou Menandra a Alexida.
Alexis bol mimoriadne plodný autor; počas svojej dlhej a produktívnej kariéry trvajúcej približne päťdesiat rokov napísal podľa Sudy 245 hier. Do dnešných dní sa zachovalo okolo 140 názvov a zhruba 340 fragmentov (asi 1 000 veršov). Alexis nebol najčastejšie víťaziacim dramatikom. Nápisové dôkazy (napr. IG II² 2325 ) mu pripisujú iba dve, tri alebo štyri víťazstvá na lénajach, kde sa jeho meno (v zozname víťazných básnikov, zoradenom zrejme v chronologickom poradí podľa prvého víťazstva) objavuje na ôsmich miestach za Anaxandridom, na šiestich miestach za Eubulom, na piatich miestach za Antifanom a na štrnástich miestach pred Menandrom . Víťazstvo na Dionýziach je zaznamenané v roku 347 pred Kr. (testimonium 6) a druhé miesto na nemenovanom a nedatovanom aténskom festivale (testimonium 7).
Z dochovaných útržkov je zrejmé, že Alexis bol významným inovátorom, a to ako v oblasti komédie štvrtého storočia pred Kr. vo všeobecnosti, tak aj pre vývoj tzv. novej komédie, ktorej bol priamym predchodcom a dôležitým formovateľom. Alexis rozvinul a ustálil postavy, ktoré sa stali piliermi neskorších hier (napr. hrou Parasitos – Παράσιτος „Príživník“). Výrazne prispel k prechodu od politickej satiry (stará komédia) k príbehom zameraným na súkromný život, rodinné intrigy a milostné zápletky. Jeho obľuba pretrvala až do rímskeho obdobia, kedy rímski autori komédií adaptovali jeho hry (napr. hra Karchédonios – Καρχηδόνιος „Kartáginec“ poslúžila ako predloha k hre Poenulus od Plauta).
Diogenes Laertios vo svojom diele Životopisy slávnych filozofov zaznamenal, že ani Platón vo svojej mladosti neunikol posmechu komických básnikov. Alexis vo svojom diele Meropis (Μεροπίς) uvádza: „Prichádzaš práve vhod. Bo ja tu bezradne sťa Platón hore a zas dolu prechádzam, nič múdre nenájduc, len údy umáram.“
Podľa antických zdrojov sa Alexis dožil mimoriadne vysokého veku 106 rokov. Plutarchos vo svojom diele Moralia uvádza, že Alexis a básnik Filémón „boli vytrhnutí smrťou na javisku, vo chvíli, keď boli korunovaní za víťaza.“
Názvy jeho hier
Referencie
Kategória:Dramatici starovekého Grécka