Attalos III. Filométór Euergetés (; * asi 171 pred Kr. – † 133 pred Kr.) bol posledný legitímny kráľ Pergamonu z dynastie Attalovcov, ktorý vládol v rokoch 138 až 133 pred Kr. Jeho prídomok Filométór („Milujúci matku“) vyjadroval nezvyčajne silný vzťah k jeho matke Stratoniké. Hoci jeho vláda trvala len päť rokov, jej koniec znamenal zásadný zlom v dejinách helenizmu a definitívny vzostup rímskej moci v Malej Ázii.
Pôvod a mladosť Attalos III. sa narodil ako syn kráľa Eumena II. a jeho manželky Stratoniky v prostredí pergamenského dvora, ktorý bol v tom čase jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti a umenia v helenistickom svete. Po smrti svojho otca v roku 158 pred Kr. sa ocitol v pozícii následníka trónu, no vzhľadom na jeho nízky vek prevzal moc jeho strýko Attalos II. Ten sa s Attalovou matkou oženil a mladého princa oficiálne adoptoval, čím mu zabezpečil legitímne nástupníctvo.
Kľúčovým momentom jeho mladosti bola cesta do Ríma v roku 153 pred Kr., kde bol predstavený Rímskemu senátu. Tento akt bol jasným signálom rímskym spojencom, že dynastia Attalovcov je stabilná a že budúci panovník bude pokračovať v pro-rímskej politike. Senátori ho prijali s veľkými poctami, čo potvrdzuje dobový historik Polybios. POLYBIOS. Histories, 33,18,1–3. Pred nástupom na trón bol poverený správou dôležitých kňazských úradov, najmä kňazstva boha Dionýza (s prívlastkom Kathegemón), ktorý bol považovaný za božského predka dynastie.
Vláda a vedecké záujmy Antické pramene (napr. Iustinus) vykresľujú Attala III. ako izolovaného a podivínskeho panovníka. Po nástupe na trón v roku 138 pred Kr. údajne rozpútal sériu vrážd zameraných na svojich najbližších príbuzných a priateľov, ktorých podozrieval zo smrti svojej matky a snúbenice Bereniky. IUSTINUS. Epitome of Pompeius Trogus, 36,4,1.
Namiesto štátnických povinností sa Attalos III. intenzívne venoval prírodným vedám. Bol vášnivým botanikom, záhradníkom a toxikológom. V kráľovských záhradách pestoval liečivé, ale najmä prudko jedovaté rastliny (napr. blen, čemerica, mak). PLUTARCHOS. Demetrius, 20,2. Skúmal účinky jedov a protijedov, pričom tieto látky údajne testoval na odsúdených väzňoch. Pre svoje odborné znalosti bol lekárom Galénom označovaný ako Attalus medicus. Okrem botaniky sa venoval aj modelovaniu z vosku a odlievaniu bronzových sôch.
Testament a odkaz Rímu Najvýznamnejším činom Attala III. bolo spísanie testamentu, v ktorom v prípade svojej smrti odkázal pergamenské kráľovstvo a kráľovský poklad Rímskej republike. Toto rozhodnutie bolo v helenistickom svete bezprecedentné. Kráľ pravdepodobne predvídal, že po jeho smrti bez priameho dediča by sa Pergamon stal dejiskom bojov o moc, ktorým sa chcel vyhnúť. náhľad|vpravo|Listy kráľov Attala II. a Attala III. z rokov 150 – 133 pred Kr. (nález z Pergamonu).
Attalos III. zomrel náhle v roku 133 pred Kr. pravdepodobne na následky úpalu, ktorý dostal pri práci na bronzovom pamätníku pre svoju matku. IUSTINUS. Epitome, 36,4,4-5. Po jeho smrti vyvolal tento odkaz v Ríme politickú búrku; tribún Tiberius Gracchus navrhol použiť kráľovský poklad na financovanie svojej pozemkovej reformy. PLUTARCHOS. Tiberius Gracchus, 14. V samotnom Pergamone rímsku nadvládu odmietol Aristonikos (pravdepodobne nemanželský syn Eumena II.), ktorý vyvolal povstanie ako Eumenes III. Rimania povstanie potlačili v roku 129 pred Kr. a z ríše vytvorili provinciu Ázia.
Rodokmeň
Pozri aj Attalovci Pergamon
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Kategória:Králi Pergamonu Kategória:Attalovci Kategória:Spisovatelia starovekého Grécka Kategória:Botanici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 133 pred Kr.