náhľad|Laici na Námestí svätého Petra, Vatikán, Rím, Taliansko
Katolícky laik je člen Katolíckej cirkvi, ktorý nie je kňazom ani zasvätenou osobou prvého rádu (rehoľníci) alebo druhého rádu (rehoľníčky). Laici môžu byť organizovaní v treťom ráde (tzv. terciári). Ich úlohou je podľa katolíckej teológie mať aktívnu účasť na celom živote Cirkvi, preniknúť svet kresťanským duchom a byť vo všetkom Kristovými svedkami (Gaudium et spes 43).
Laici tvoria drvivú väčšinu z 1,4 miliardy členov Katolíckej cirkvi, pričom celosvetovo na jedného kňaza pripadá približne 3 400 laikov. Na Slovensku je toto číslo nižšie, na jedného kňaza pripadá okolo 1 200 veriacich katolíkov.
Katolícka cirkev je pod univerzálnou správou Svätej stolice na čele so Svätým Otcom, rímskym biskupom, ktorému asistujú predstavitelia Rímskej kúrie, a biskupi (diecézni alebo titulárni) po celom svete. Spoločne tvoria katolícku hierarchiu a ich zodpovednosťou je dohľad, riadenie a pastoračná starostlivosť o všetkých členov Katolíckej Cirkvi (kňazi, zasvätené osoby a laici). Laici boli po stáročia najmä pasívnymi účastníkmi života Cirkvi, no od Druhého vatikánskeho koncilu (19621965) sa chápanie povolania laikov prehĺbilo, najmä vďaka učeniu o všeobecnom povolaní k svätosti. Úloha laikov v cirkevných spoločenstvách je vnímaná ako nenahraditeľná, pretože „bez nej apoštolát duchovných pastierov nemôže vo väčšine prípadov dosiahnuť svoj plný účinok“. (KKC 900).Katechizmus katolíckej cirkvi, 900. Dostupné online [cit. 2026-07-17]
Vzťah Rímskej kúrie a laikov Za vzťahy medzi Rímskou kúriou a laikmi po celom svete do roku 2016 zodpovedala Pápežská rada pre laikov, ktorú založil pápež Pavol VI. na základe Dekrétu o apoštoláte laikov (Apostolicam Actuositatem), vydaného počas Druhého vatikánskeho koncilu. Pápež František apoštolským listom vo forme motu proprio z 15. augusta 2016 nariadil zriadenie Dikastéria pre laikov, rodinu a život, pod ktoré bola začlenená činnosť Pápežskej rady pre laikov.
Jeho úlohou je podporovať a organizovať medzinárodné stretnutia a aktivity laikov vo všetkých povolaniach a životných situáciáchmladí ľudia, manželia, rodiny a ich sociálne a ľudské podmienky. Taktiež podporuje štúdium, ktoré môže prispieť k lepšiemu pochopeniu roly laikov v živote spoločenstiev a Cirkvi.
Laici a kánonické právo V roku 1983 bol vydaný aktualizovaný základný predpis kánonického práva, Kódex kánonického práva (CIC 1983), ktorý bol formulovaný s ohľadom na závery Druhého vatikánskeho koncilu; podpísal ho pápež Ján Pavol II. Najmä kánony č. 224231 sa týkajú všeobecných a špecifických práv a povinností laikov voči Katolíckej cirkvi.
Povinnosti laikov (CIC 1983) snažiť sa, aby všetci ľudia na celom svete spoznali Božie posolstvo spásy osvojiť si poznanie kresťanskej náuky primerané schopnosti a postaveniu tak, aby podľa nej mohli žiť, sami ju hlásať a obhajovať a podieľať sa na vykonávaní apoštolátu oživovať a zdokonaľovať poriadok časných vecí evanjeliovým duchom a tak vydávať svedectvo o Kristovi a to najmä pri spravovaní týchto vecí a pri vykonávaní svetských úloh manželiabudovať Boží ľud prostredníctvom manželstva a rodiny rodičiavychovávať deti a starať sa o ich kresťanskú výchovu podľa učenia Cirkvi
Práva laikov (CIC 1983) užívať slobodu občanov vo veciach pozemskej spoločnosti ak sa vyznačujú vedomosťou, rozumnosťou a bezúhonnosťou, môžu pomáhať biskupom ako znalci alebo poradcovia osvojiť si plnšie vzdelanie v posvätných vedách navštevovaním cirkevných univerzít a fakúlt, po dosiahnutí spôsobilosti aj mandát na vyučovanie. trvalé alebo dočasné prijatie do služby lektora alebo akolytu
Referencie
Pozri aj Katechizmus Katolíckej cirkvi Všeobecné povolanie ku svätosti Kódex kánonického práva Zoznam katolíckych novín a časopisov Katolícka cirkev
Iné projekty
Kategória:Katolícka teológia