Emil Vidra (* 23. marec 1916, Kostolný Sek – † 20. január 1992, Bratislava) bol právnik, počas komunistického režimu politický väzeň a v roku 1968 zakladateľ Slovenskej organizácie na ochranu ľudských práv.
Životopis Vidra absolvoval gymnázium v Nových Zámkoch a následne pracoval ako železničiar. Popri zamestnaní začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, ktorú ukončil v roku 1946. V tom istom roku vstúpil do Strany práce (neskôr premenovanej na Československú sociálnodemokratickú stranu na Slovensku), pričom pracoval v jej vrcholným orgánoch. Po komunistickom prevrate bol preradený na prácu „vo výrobe“.
V roku 1958 bol Vidra ako jeden z bývalých predstaviteľov Strany práce uväznený a na základe vykonštruovaného procesu odsúdený na sedem rokov. Za necelé dva roky bol však v rámci prezidentskej amnestie prepustený na slobodu. Od polovice 60. rokov sa začal zaoberať myšlienkou rehabilitácie nespravodlivo odsúdených osôb. Počas Pražskej jari v marci 1968 sa zúčastnil ustanovujúceho zjazdu Klubu politických väzňov (K 231) v Prahe, pričom bol zvolený do jeho prípravného výboru. Názov K 231 vychádzal zo zákona č. 231/1948 Sb., na základe ktorého bola väčšina politických väzňov odsúdená.
Krátko po ustanovujúcom zjazde K 231, Vidra spoluzaložil samostatnú organizáciu politických väzňov aj na Slovensku. Spolu s ďalšími spolupracovníkmi založil organizáciu pod názvom Slovenská organizácia na ochranu ľudských práv (SONOĽP), ktorá bola slovenským ekvivalentom českého K 231. Cieľom SONOĽP boli dôsledné rehabilitácie osôb, ktoré boli perzekvované po februári 1948, ako aj dokumentácia nezákonností, ktoré sa diali pri politických procesoch v 50. rokoch. Základným dokumentom organizácie bola Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948.
Organizácia SONOĽP nemala dlhé trvanie a svoju činnosť vyvíjala len do augusta 1968, kedy Československo napadli vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom. SONOĽP aj K 231 boli označené za nepriateľské organizácie a viacerí ich vedúci predstavitelia z obáv pred perzekúciou odišli do exilu. Vidra opustil Bratislavu začiatkom septembra 1968 a na viac ako dvadsať rokov sa usadil vo Viedni. Naďalej sa však zapájal do aktivít slovenských a českých krajanských organizácií, vydával vlastný samizdat a publikoval v exilových časopisoch. Na Slovensko sa vrátil až po nežnej revolúcii v novembri 1989.
Referencie
Externé odkazy Pred 20 rokmi zomrel šuriansky rodák Dr. Emil Vidra Emil Vidra - robotník s tromi vysokými a dvomi doktorátmi
Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku Kategória:Slovenskí politickí väzni Kategória:Ľudské práva Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku Kategória:Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku Kategória:Osobnosti zo Šurian