Čepinci () sú dedina ležiaca v juhozápadnom Bulharsku. Nachádzajú sa v oblasti Sofia v stoličnom okrese v rajóne Novi Iskăr. Poštové smerovacie číslo dediny je 1554 a telefónna predvoľba 02996.

Historické názvy dediny V osmanských dokumentoch z rokov 1420 a 1446 je dedina spomínaná pod názvom Čepindže (). V registri z roku 1576 je sú spomínané dve dediny Giurne Čepindže () a Dolno Čepindže (). Vo vojenskom dokumente z roku 1815 je dedina spomenutá ako Sredno Čepinci – Čifliko ().

Geografia Poloha Čepinci sa nachádzajú v oblasti Sofia v severovýchodnej časti Sofijskej kotliny v nadmorskej výške približne (nadmorská výška v centrálnej časti dediny). Najvyššia nadmorská výška v dedine dosahuje , pričom tento bod sa nachádza vo východnej časti dediny.

Centrálna časť dediny Čepinci|náhľad|vľavo

Dedina leží na pravom brehu Lesnovskej rieky. Pôvodne sa dedina nachádzala trochu inde, medzi korytami riek Iskăr a Lesnovska reka. Z dôvodu častých povodní však bola neskôr dedina premiestnená na dnešné miesto na pravom brehu Lesnovskej rieky.

Čepinci sa nachádzajú približne 12 kilometrov severovýchodne od Sofie a približne 5 kilometrov od úpätia južných svahov Sofijskej planiny (časť Západnej Starej planiny, podcelku Starej planiny).

Klíma Podnebie je mierne kontinentálne, suché s veľkými výkyvmi v ročných, mesačných aj denných teplotách. Nachladnejší mesiac v roku je január a najteplejší je júl. Zrážok je na území dediny pomerne málo a vyskytujú sa predovšetkým v letných mesiacoch vo forme krátkych, silných prehánok. Dažďové zrážky sa priemerne vyskytujú 120 – 150 dní v roku. Snehové zrážky sa vyskytujú 40 – 60 dní v roku. Hmly sa vyskytujú 50 – 85 dní v roku. V oblasti prevládajú suché, silné a studené severozápadné a západné vetry. Priemerná vlhkosť vzduchu dosahuje 70 %.

Lesnovska reka pri okraji dediny Čepinci|náhľad|vľavo

Pôdy Pôdy sú chudobné, pričom ide predovšetkým o deluviálne nánosy, ktorými bola Sofijská kotlina zaplnená v období pliocénu.

Vodstvo Dedina Čepinci leží na pravom brehu rieky Lesnovska reka.

Priamo cez dedinu pretekajú tri malé rieky, ktoré pramenia vo svahoch Sofijskej planiny a ďalšej časti Starej planiny, ktorá sa nazýva Murgaški ďal. Ide o rieky Vojneška reka, Bratinska reka a Dzukata. Všetky tri sú pravými prítokmi Lesnovskej rieky. Rieky v minulosti predstavovali pre dedinu ohrozenie pri povodniach, po objavení a začatí využívania Kremikovského rudného náleziska rieky takmer vyschli.

Na území dediny sa nachádzajú minerálne pramene a pri dedine je vybudovaná priehrada.

Vývoj počtu obyvateľov Rok Počet obyvateľov 1445 320 1544 350 1606 140 – 160 1667 135 1815 200 – 220 1880 952 1892 1099 1905 1349 1910 1554 1920 1560 1926 1738 1934 1921 1946 1996 1956 2107 1965 2503 1975 2608 1985 2928 1995 2700 2001 2469 2011 2575 2013 2546 2014 2527 2024 2509grao.bg

Dejiny Územie dediny bolo osídlené od dávnych čias o čom svedčia archeologické nálezy z obdobia neolitu, ako aj štyri (jedna je zničená) trácke pohrebné mohyly v blízkosti dediny. Medzi Čepincami a vtedajšou dedinou Čelopečene (dnes štvrť v Sofii) bola nájdená bronzová prilba pochádzajúca zo 6.5. storočia pred Kr. Počas vykopávok, ktoré prebehli v 70. rokoch 20. storočia boli na území dediny nájdené rímske mince zo 4. storočia.

Pohľad k juhovýchodnej časti dediny|náhľad|vľavo

Predpokladá sa, že dedina sústavne existovala približne od začiatku 1. tisícročia, keď oblasť ovládli Rimania a veľkého významu dosiahlo vďaka svojej polohe v blízkosti vtedajšej Serdiky (dnes Sofia) v roku 272. keď sa Serdika stala hlavným mestom provincie Vnútorná Dácia.

Z obdobia Prvej bulharskej ríše a Druhej bulharskej ríše neexistujú o dedine žiadne zmienky, je však možné predpokladať, že sa Čepinci v roku 811 stali spolu s dnešnou Sofiou súčasťou bulharského štátu.

V 14. storočí v období konca Druhej bulharskej ríše už Čepinci boli rozvinutá osada o čom svedčia údaje z osmanských zápiskov, ktoré dedinu spomínajú ako dobre organizovanú v čase prevzatia. Súčasná dedina Čepinci je prvýkrát spomínaná v osmanských registroch z 15. a zo 16. storočia. Počas 17. storočia dedina fungovala ako dve oddelené dediny tzv. Horné a Dolné Čepinci. V priebehu 17. a začiatku 18. storočia v Čepinciach pôsobil hajdúch Petre, ktorý sa aktívne zapájal do bojov v sofijskom regióne počas rakúsko-tureckých a rusko-tureckých vojen a v roku 1709 bol za svoju činnosť spolu so svojimi druhmi odsúdený sofijským súdom.

V priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny vstúpili ruské vojská do dediny Čepinci 23. decembra 1877. Jeden ruský batalión následne ostal ubytovaný v dedine. Po oslobodení v roku 1878 bola v dedine otvorená prvá škola a taktiež postavený súčasný Chrám Všetkých svätých. Po podpísaní Sanstefanskej mierovej zmluvy ostali Čepinci, ktoré patrili bod sofijský administratívny okruh v hraniciach Bulharského kniežatstva.

V roku 1910 bola v Čepinciach otvorená prvá verejná kašna. V roku 1927 bolo v dedine založené komunitné centrum Napredăk. V rokoch 19281929 bol z prírodného prameňa do dediny zavedený prvý verejný vodovod, ktorý pomocou oceľových rúr zásoboval osem verejných kašní v dedine. V roku 1938 bola v dedine postavená nová budova základnej školy a v tom istom roku bola dokončená aj stavba budovy čepinskej radnice.

V priebehu rokov 19561957 sa Čepinci stali súčasťou tzv. Veľkej Sofie, teda bulharského stoličného okresu.

Hospodárstvo V dedine je rozšírené poľnohospodárstvo, pričom prevažuje pestovanie zeleniny a krmovín ako aj chov hospodárskych zvierat, kde prevažuje chov hovädzieho dobytka.

Na katastrálnom území dediny prebieha ťažba inertných materiálov. Ide predovšetkým o ťažbu piesku, keďže dno Sofijskej kotliny je tvorené predovšetkým nánosmi piesku a hliny z okolitých pohorí, ktorými bolo územie kotliny vyplnené v období pliocénu. S ťažbou sa začalo začiatkom 20. storočia, keď panoval v blízkej Sofii stavebný rozmach a obyvatelia Čepiniec predávali vyťažený piesok pre účely stavebného priemyslu.

Na území dediny Čepinci boli rozšírené aj remeslá, pričom tradíciu v dedine majú predovšetkým železiarstvo, kožušníctvo a krajčírstvo.

Kultúrne pamiatky V katastri dediny Čepinci sa nachádza šesť objektov so štatútom kultúrnej pamiatky. Sú to:

Pohľad na čepinský Chrám Všetkých svätých|náhľad

Pamätná doska padlým v balkánskej vojne, medzispojeneckej vojne a prvej svetovej vojne

Pamätná doska pripomínajúca obyvateľov dediny Čepinci, ktorí zahynuli v priebehu balkánskej vojny, medzispojeneckej vojny a prvej svetovej vojny. Pamätná doska nachádza na prednej fasáde budovy radnice.

Chrám Všetkých svätých

Pravoslávny chrám z roku 1878.

Radnica

Budova z roku 1938, ktorá bola postavená ako spoločné sídlo radnice a administratívy spotrebiteľského družstva Zora.

Čepinský monastier troch svätiteľov

Monastier troch svätiteľov s rovnomenným chrámom, ktorý bol založený v priebehu 13. storočia, v období osmanskej nadvlády zničený a následne obnovený v roku 1863.

Hrobová mohyla

Hrobová mohyla so štatútom kultúrnej archeologickej pamiatky národného významu, ktorá sa nachádza na hranici katastrálnych území dedín Čepinci a Negovan približne 100 metrov severne od koryta Lesnovskej rieky.

Mohylová nekropola s dvoma mohylami

Mohylová nekropola s dvoma mohylami so štatútom kultúrnej archeologickej pamiatky národného významu, ktorá sa nachádza východne od Čepinského monastieru.

Pohľad na budovu čepinskej radnice|náhľad

Ďalšie pamätihodnosti Okrem uvedených pamätihodností s prideleným štatútom kultúrnej pamiatky sa v dedine nachádza pamätník venovaný padlým v konečnej fáze druhej svetovej vojny, ktorý bol zhotovený v roku 1967 a ktorého autorom je sochár I. Mandov.

Prírodné chránené areály Územie dediny Čepinci leží v chránenej ekologickej zóne zo sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000Ribarnici Čelopečene.

Kultúra a vzdelanie Kultúra v dedine sa sústredí v rámci komunitného centra Napredăk, ktoré bolo založené v roku 1927.

V Čepinciach sa nachádza verejná knižnica, ktorá bola otvorená pri komunitnom centre Napredăk už pri jeho založení v roku 1927. Spočiatku knižnica sídlila v prenajatej miestnosti obytného domu miestneho obyvateľa, neskôr sa niekoľkokrát premiestňovala. V súčasnosti sídli v budove radnice.

V dedine sa nachádza základná škola.

Doprava Vlaková doprava V dedine sa nachádza stanica na železničnej línii SofiaKarlovoBurgas. Úsek železničnej trate vedúci cez Čepinci bol oficiálne otvorený 6. decembra 1931. Až do roku 1959, keď bola otvorená autobusová linka so Sofiou, predstavoval vlak jedinú možnosť dopravy medzi Čepincami a Sofiou. Železničná zastávka sa nachádza na severnom okraji dediny a nesie názov zastávka Lokorsko, keďže katastrálne sa nachádza na území, ktoré už patrí pod dedinu Lokorsko.

Autobusová doprava Historicky prvá autobusová linka medzi Čepincami a Sofiou bola otvorená 29. júla 1959. Hneď po otvorení sa stala hlavným prepravnou metódou pre robotníkov a žiakov, ktorí dochádzali z Čepiniec do Sofie. Linka mala číslo 20, začínala sa pri vojenskom cintoríne v Sofii a končila v dedine Lokorsko. Neskôr sa z dôvodu veľkej vyťaženosti linky otvorilo priame spojenie Sofie s Čepincami, ktoré zabezpečovala linka číslo 18. V rokoch 1966 a 1991 bola trasa autobusovej linky zmenená. V priebehu rokov boli pridané aj ďalšie linky sofijskej mestskej hromadnej dopravy.

Čepinci majú v súčasnosti priame spojenie s hlavným mestom Sofia prostredníctvom autobusových liniek č. 18 a 20 sofijskej mestskej hromadnej dopravy. Taktiež majú spojenie s mestom Novi Iskăr a okolitými dedinami prostredníctvom linky č. 28 sofijskej mestskej hromadnej dopravy.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Dediny v Bulharsku Kategória:Sofia (oblasť)