Vatikánske observatórium ( alebo Specola Astronomica Vaticana, MPC kód: 036) je astronomické observatórium. Je jednou z najstarších astronomických inštitúcií na svete.
Hlavným poslaním observatória je prepájať Katolícku cirkev s vedou. Počiatky observatória siahajú už do roku 1579, keď bola vo Vatikáne postavená prvá astronomická pozorovateľňa. Samotné observatórium ako organizácia vzniklo v roku 1891.
Jeho prevádzkovateľom je Svätá stolica. Observatórium v súčasnosti sídli v talianskom meste Castel Gandolfo v blízkosti Pápežského paláca, no prevádzkuje tiež ďalekohľad Vatican Advanced Technology Telescope v Arizone v Spojených štátoch.
Dejiny V roku 1578 pápež Gregor XIII. založil výbor v súvislosti s pripravovanou reformou juliánskeho kalendára. Jeho členmi boli jezuitskí matematici a astronómovia z Rímskeho kolégia na čele s Christopherom Claviom. Pápež tiež nariadil výstavbu Veže vetrov, ktorá mala slúžiť na astronomické pozorovania. Dokončená bola v roku 1579.
V neskoršom období pápežstvo prevádzkovalo tri astronomické pozorovateľne.
V roku 1774 vzniklo observatórium na Rímskom kolégiu, tam sa uskutočnila väčšina pozorovaní. Rudjer Josip Bošković neskôr navrhol preniesť astronomické prístroje z Veže vetrov na Rímske kolégium, čo sa uskutočnilo po roku 1787. Najväčšie úspechy observatórium zaznamenalo medzi rokmi 1839 až 1878, najmä vďaka Angelovi Secchimu, ktorý tu ako prvý zaviedol spektrálne triedy na klasifikáciu hviezd podľa ich spektier. Talianske kráľovstvo znárodnilo observatórium v roku 1870. O osem rokov neskôr observatórium zaniklo.
Vežu vetrov v 18. storočí spravovali vatikánski knihovníci, v roku 1780 sa tejto funkcie ujal Francesco Saverio kardinál de Zelada. Hornú časť veže venoval observatóriu. Vatikánske observatórium (, prípadne Specola Pontificia Vaticana) oficiálne jestvovalo medzi rokmi 1789 až 1821. V roku 1797 získal kardinál de Zelada od pápeža Pia VI. schválenie na prevádzku a umiestnil nápis Specula Vaticana nad vchod do veže. Správu observatória prevzal astronóm Filippo Luigi Gilii. Po jeho smrti v roku 1821 bolo observatórium zrušené.
náhľad|Jedna z kupol observatória v Castel Gandolfo
V rokoch 1827 až 1870 tiež pôsobilo observatórium na vrchu Kapitol.
14. marca 1891 pápež Lev XIII. aktom motu proprio Ut mysticam obnovil Vatikánske observatórium ako reakciu na tvrdenia o brzdení vedeckého pokroku Katolíckou cirkvou. Okrem Veže vetrov sa pozorovania uskutočňovali aj z veže vzdialenej približne 400 metrov od Veže vetrov. Začalo sa uvažovať o tom, že Veža vetrov bude prestavaná na archív.
Observatórium sa podieľalo na medzinárodnom projekte Carte du Ciel, ktorého cieľom bolo zmapovať pozície všetkých hviezd do 11. magnitúdy. V roku 1928 observatórium vydalo desať zväzkov katalógu hviezd pre rozpätie deklinácií +50° až +64° s údajmi o približne 500 000 hviezdach. Do projektu Carte du Ciel boli použité údaje o približne 256 000 hviezdach s deklináciami +55° až +64°.
V 30. rokoch 20. storočia sa svetelné znečistenie vplyvom rozvoja Ríma a zavádzania nočného osvetlenia zvýšilo natoľko, že z observatória nebolo možné pozorovať takmer žiadne hviezdy. Pápež Pius XI. preto nariadil presťahovanie observatória do blízkosti svojho letného sídla v Castel Gandolfo. Observatórium bolo presunuté v roku 1939 a zverené jezuitom. V novom sídle boli postavené dva nové ďalekohľady a zriadené astrofyzikálne laboratórium.
V ďalších desaťročiach sa Rím a jeho okolie naďalej rozvíjali, kvôli čomu vzrástla úroveň svetelného znečistenia aj v okolí mesta Castel Gandolfo. V roku 1981 observatórium založilo svoje druhé výskumné stredisko − Výskumnú skupinu Vatikánskeho observatória (, skr. VORG) v Tucsone, Arizona v Spojených štátoch. Sídli v priestoroch University of Arizona. V roku 1993 bola dokončená výstavba ďalekohľadu Vatican Advanced Technology Telescope a v súčasnosti s ním observatórium uskutočňuje väčšinu pozorovaní. Nachádza sa na hore Mount Graham.
Činnosť a organizácia observatória Vatikánske observatórium sa už dlhý čas venuje štúdiu hviezd, ich pohybu, výskumu spektier a fotometrii. V súčasnosti však robí výskum v mnohých oblastiach astronómie, okrem stelárnej astronómie tiež v kozmológii, skúma galaxie, malé telesá slnečnej sústavy a extrasolárne planéty.
V hlavnom sídle v Castel Gandolfo observatórium pravidelne organizuje letnú školu astronómie.
Vybavenie observatória Ďalekohľady Observatórium prevádzkuje dva ďalekohľady v Castel Gandolfo. Oba boli uvedené do prevádzky v roku 1935. Prvým z nich je Zeiss Visual Refractor Telescope. Je to šošovkový ďalekohľad, používa nemeckú montáž a jeho ohnisková vzdialenosť je 6 metrov. Druhý je Zeiss Double Astrograph. Je to zrkadlový ďalekohľad s ohniskovou vzdialenosťou 2,4 metra a dvomi sekundárnymi zrkadlami.
Najväčší je ďalekohľad Vatican Advanced Technology Telescope v Arizone. Je to zrkadlový ďalekohľad s priemerom primárneho zrkadla 1,83 metra a ohniskovou vzdialenosťou 16,48 metra.
Zbierka meteoritov Observatórium vlastní vyše 1 100 kusov meteoritov. Táto zbierka je jednou z najväčších na svete.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Oficiálny web nadácie observatória
Kategória:Astronomické observatóriá v Taliansku Kategória:Svätá stolica Kategória:Stavby v Laziu Kategória:Náboženstvo a veda Kategória:Vzniklo v 1579 Kategória:Organizácie založené v 1891