Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou alebo aj TNP Ústie nad Oravou bol jedným zo šiestich táborov nútenej práce na Slovensku zriadených komunistickým režimom po Februárovom prevrate na základe zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce, ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Počas Slovenskej republiky tu až do 31. decembra 1944 fungoval pracovný útvar. V polovici novembra 1945 bol v priestoroch bývalého pracovného útvaru zriadený podľa nariadenia č. 105/1945 Zb. n. SNR pracovný tábor pre 300 mužov. Dňa 15. decembra 1948 sa tábor premenil na pracovný útvar pre zaradencov ľudových súdov a 11. februára 1949 na tábor nútenej práce. Zaradenci pracovali na stavbe Oravskej priehrady. Povereníctvo vnútra zrušilo tábor 30. apríla 1949.

História TNP Ústie nad Oravou Tábor nútenej práce v Ústí nad Oravou vznikol v areáli vybudovanom pre pracovníkov stavby Oravskej priehrady. Rozprestieral sa na ploche približne 100 × 100 metrov, ktorú ohraničoval drevený plot. Areál tvorilo päť drevených barakov. Pri vstupe sa nachádzala správna budova so strážnicou, kanceláriami, kuchyňou a ubytovňou príslušníkov strážnej služby. Ďalšie dva baraky slúžili ako ubytovne zaradencov, zvyšné boli využívané ako krajčírska a obuvnícka dielňa, sklad textilu, garáž, umyváreň a jedáleň. Tábor bol situovaný približne 300 metrov od staveniska Oravskej priehrady, kde väčšina zaradencov vykonávala manuálne práce spoločne s civilnými zamestnancami stavebnej firmy Tvorba. Politickí rozvratníci boli spravidla zaraďovaní na administratívne a pomocné práce v kanceláriách, dielňach alebo kuchyni.

Denný režim bol presne stanovený. Budíček bol o 5.30 hod., o šiestej nasledovali raňajky a o siedmej odchod na pracoviská. Po obedňajšej prestávke pokračovala práca až do 17.30 hod., večera sa podávala o 18.00 hod. a od 19.00 hod. prebiehal osvetový program. Večierka bola o 21.00 hod. Týždenný pracovný čas predstavoval 48 hodín. Hodinová mzda dosahovala 9,60 Kčs, pričom zo zárobku sa odpočítavali náklady na stravu, nemocenské poistenie a daň vo výške 30 Kčs denne. Zaradenci si mesačne zarobili približne 900 až 1 000 Kčs, avšak priamo dostávali len 3 Kčs na deň, zatiaľ čo zvyšok bol zasielaný ich rodinám.

Napriek formálne stanovenému režimu panovali v tábore dlhodobo uvoľnené pomery. Kontrola Povereníctva vnútra v marci 1947 konštatovala časté svojvoľné opúšťanie tábora, nadmerné požívanie alkoholu, korupciu medzi príslušníkmi strážnej služby a násilie voči zaradencom, najmä voči tým, ktorí nemali finančné prostriedky na podplácanie strážcov. Po februári 1948 sa situácia podľa ďalšej kontroly ešte zhoršila. Príslušníci stráže boli označení za nedôsledných a málo autoritatívnych, zaradenci sa vyhýbali práci, voľne sa pohybovali mimo pracovísk, organizovali kartové hry a nadväzovali kontakty s civilnými pracovníkmi stavby. Komisia upozornila aj na držanie civilného oblečenia, ktoré uľahčovalo úteky, a na šírenie náboženskej a maďarskej literatúry považovanej režimom za nevhodnú. Nedostatky sa prejavovali aj v oblasti materiálneho zabezpečenia. Osvetová výchova sa spočiatku prakticky nevykonávala, strava bola nedostatočná a drevené baraky boli vo veľmi zlom technickom stave, čo spôsobovalo časté ochorenia.

Významným problémom boli úteky zaradencov. V marci 1948 správa evidovala 581 osôb, avšak priamo v tábore sa nachádzalo iba 228 zaradencov. Ďalších 236 bolo vedených ako utečenci, 97 malo pobyt prerušený a 20 sa liečilo v nemocniciach. Vysoký počet útekov súvisel s rozsiahlym staveniskom priehrady, množstvom detašovaných pracovísk i nedostatočnou kontrolou zo strany správy. V polovici novembra 1948 bolo evidovaných 552 zaradencov, no v tábore sa zdržiavalo iba 185 osôb, z toho 9 žien. Najpočetnejšie profesijné skupiny tvorili remeselníci, úradníci, robotníci a osoby bez odbornej kvalifikácie.

Správu tábora postupne vykonávali Martin Balucha, Martin Boháčik a od 25. októbra 1948 Anton Kinčok. Ani za jeho pôsobenia sa pomery nezlepšili. Príslušníci bezpečnostných zložiek udržiavali so zaradencami neformálne kontakty a zaznamenané boli aj prípady zneužívania ich práce na súkromné účely. Začiatkom roku 1949 vykonal kontrolu tábora prednosta oddelenia BK/8 Viliam Zábojník, ktorý kritizoval nefunkčnú správu, nedôslednú strážnu službu, voľný pohyb civilných osôb v areáli, nevyhovujúce ubytovanie i celkovú hygienickú situáciu. Pozitívne hodnotil iba pracovné výsledky zaradencov.

Situáciu zásadne ovplyvnilo vyšetrovanie údajných sabotáží pri výstavbe Oravskej priehrady. Štátna bezpečnosť začiatkom roku 1949 zatkla pracovníkov firmy Tvorba, Štátneho stavebného dozoru a Povereníctva techniky. Obvinenia sa týkali úmyselnej sabotáže, hospodárskej špionáže, kontaktov s československou emigráciou a spolupráce s americkou spravodajskou službou CIC, pričom podľa vyšetrovania mala v tábore pôsobiť protištátna skupina zhromažďujúca hospodárske a politické informácie. Špionáž mala podľa ŠtB byť vykonávaná prostredníctvom bývalého zaradenca pracovného tábora Alberta Púčika. V dôsledku týchto udalostí bol 24. januára 1949 odvolaný Anton Kinčok a nasledujúci deň poverili vedením tábora Mikuláša Jakaba. Súčasne Povereníctvo vnútra nariadilo sprísniť režim, obmedziť korešpondenciu, návštevy, dovolenky a vychádzky, vymeniť strážny oddiel a preveriť postup príslušníka ŠtB Štefana Súkeníka, ktorý na nedostatky v tábore neupozornil.

V priebehu januára 1949 boli z tábora premiestnení zaradenci odsúdení ľudovými súdmi do trestnice v Leopoldove, zatiaľ čo z TNP Nováky prišlo 70 nových zaradencov. Už koncom februára 1949 sa však v tábore nachádzalo iba 69 osôb. Kombinácia nepriaznivých výsledkov vyšetrovania, kritiky správy tábora, častých útekov, negatívneho politického pôsobenia zaradencov na civilných pracovníkov a odľahlej polohy zariadenia viedla Povereníctvo vnútra k rozhodnutiu tábor zrušiť. 30. apríla 1949 bol Tábor nútenej práce v Ústí nad Oravou definitívne zrušený. Prítomní zaradenci boli premiestnení do Tábora nútenej práce v Novákoch, zatiaľ čo administratívnu agendu neprítomných osôb prevzala Správa TNP Ilava.

Poznámky

Referencie

Iné projekty

Ústie nad Oravou Kategória:Dejiny Česko-Slovenska Kategória:Komunizmus na Slovensku Kategória:Ústie nad Oravou Kategória:Väznice na Slovensku