náhľad|Virtuálna snímka Konštantínopolu z byzantskej éry, Bukoleonský palác sa nachádza v popredí napravo. náhľad|Jeden z kamenných levov, ktoré stáli pri vstupe do bukoleonského prístavu, dnes v zbierkach Istanbulských archeologických múzeí. náhľad|Fragmenty paláca uložené v Istanbulských archeologických múzeách. Bukoleonský palác (, ) bol jeden z byzantských cisárskych palácov v Konštantínopole (dnešný Istanbul, Turecko). Palác sa nachádzal na pobreží Marmarského mora, južne od Hipodrómu, východne od Malej Hagie Sofie. Dnes je z neho zachovaná len časť ruin.

Názov, lokalita Lokalita pôvodne nieslo názov Hormisdas po sasánovskom princovi Hormizdovi, synovi kráľa Hormizda II., ktorému tu poskytol útočisko a umožnil mu postaviť palác cisár Konštantín po roku 323. Lokalita niesla názov en tois Hormisdou (), teda „blízko domov Hormizda“. Meno Bukoleón sa začalo zrejme používať koncom 6. storočia ta cisára Justiniána I., keď tu bol vybudovaný malý prístav pred palácom (dnes zasypaný). Podľa tradície v prístave stála socha býka (βοῦς) a leva, ktorý na býka útočil (λέων), čo z gréčtiny dalo lokalite názov Bukoleón. Palác tiež nazývali Hormizdov dom a Justiniánov dom. Palác sa nachádzal východne od Kostola svätých Sergia a Baccha, na brehu Propontisu, teda Marmarského mora, južne od Veľkého paláca.

Dejiny Bukoleonský palác bol pravdepodobne postavený počas vlády cisára Teodosia II. v 5. storočí, cca v rokoch 408450. Palác mal vlastný prístav (limen), k cisárskej lodi viedlo mramorové schodisko. Socha býka a leva, ktorá dala palácu názov, mala vydržať až do 16. storočia. Súčasťou palácu na východnej strane bola veža, ktorá slúžila ako maják a bola tiež súčasťou morských hradieb mesta.

Neskoršie stavebné úpravy, ktoré palácu dodali finálnu podobu, sa uskutočnila za panovania cisára Teofila v rokoch 829842. Teofilova prestavba rozšírila palác a pridala veľkú fasádu na vrchole mestských hradieb zo strany mora. Následne v rokoch 963969 cisár Nikefor II. nechal pristavať prstenec hradieb okolo paláca, ako aj okolo Veľkého paláca, čím zmenil aj Bukoleón na pevnosť. Bukoleón zostal hlavným palácom pre byzantský dvor až do 11. storočia, kedy dynastia Komnénovcov vybudovala Blachernský palác.

Bukoleón bol však naďalej využívaný pre štátne návštevy a rokovania, v roku 1161 tu cisár hostil sultána Rúmskeho sultanátu, Kiliča Arslána II., v roku 1171 jeruzalemského kráľa Amauryho I. a slúžil ako miesto pre náboženské zhromaždenia, keď tu cisár Manuel I. Komnénos hostil cirkevný koncil v roku 1166.

V Bukoleóne boli tiež uchovávané korunovačné insígnie byzantských cisárov a v palácovej kaplnke boli uchovávané relikvie svätých. Vstup do palácovej kaplnky bol zakázaný verejnosti, no existujú indície, že sa tu konali kresťanské púte. Keď nechal cisár Manuel I. v 12. storočí previezť do Konštantínopolu kameň pomazania, cisár ho osobne pomáhal preniesť v procesii od Bukoleonského prístavu do chrámu Faros vo Veľkom paláci.

Štvrtá križiacka výprava a vývoj po Pád Konštantínopolu V roku 1204 po dobytí Konštantínopola počas štvrtej križiackej výpravy zabral Bukoleonský palác Bonifác z Montferratu, ktorý:

„precválal pozdĺž pobrežia k Bukoleonskému palácu, a keď dorazil, palác sa vzdal, za podmienky, že životy všetkých vovnútri budú ušetrené. V Bukoleóne našiel väčšie množstvo vysokopostavených žien z cisárskeho dvora, vrátane cisárovnej Agnes (Anny) Francúzskej, sestry francúzskeho kráľa Filipa II. Augusta a vdovy po cisároch Alexiovi II. a Andronikovi I. Komnénovcoch a cisárovnej Margaréty (Márie) Uhorskej, sestry uhorského kráľa Imricha a vdovy po cisárovi Izákovi II. Angelovi (ktorý tu bol tiež väznený po svojom oslepení v roku 1195) . O bohatstve, ktoré sa našlo v paláci, nemôžem dobre hovoriť, pretože ho to bolo tak mnoho, že to bolo za hranicami toho, čo možno spočítať.“

(Geoffroy z Villehardouinu)

Medzi korisťou bola byzantská cisárovná Margaréta Uhorská, dcéra kráľa Bela III., ktorú si Bonifác zobral za manželku. Počas následného Latinského cisárstva (12041261) bol Bukoleón naďalej využívaný ako cisárska rezidencia. Za sídlo si ho zvolil prvý latinský cisár Balduin I.. V roku 1207 sa tu konala svadba dcéry Bonifáca z Montferratu Agnes a cisára Henricha Flámskeho. Po opätovnom dobytí mesta cisárom Michalom VIII. Palaiologom bol však palác, spolu s celým komplexom Veľkého paláca postupne opustený a nahradený Blachernským palácom.

Keď osmanský sultán Mehmed II. dobyl mesto v roku 1453, palác ešte stále stál, hoci v ruinách. Po vstupe do paláca mal Mehmed vyrieknuť:

Vývoj po súčasnosť náhľad|Pohľad na zvyšky paláca počas reštauračného procesu, október 2022 Významná časť ruín paláca bola zničená v roku 1873, aby uvoľnila priestor pre výstavbu železnice do železničnej stanice Sirkeci. Ruiny naznačujú, že na budove bol balkón s výhľadom na more, prístupný cez tri mramorom obložené dvere, viditeľné dodnes. Prístav a plytčiny, ktoré sa nachádzali južne od paláca, boli zasypané v roku 1959 pre výstavby Kennedyho bulváru.

V roku 2018 oznámila Istanbulská metropolitná samospráva, že palác bude zrekonštruovaný cez Výbor pre konzerváciu kultúrnych a prírodných pamiatok, s cieľom zanechať palác ako open-air múzeum s dreveným vyhliadkovým chodníkom, múzeom a bazénom.

V roku 2021 archeológovia objavili počas reštaurácie paláca fontánu z byzantskej éry.

Galéria

Referencie

Zdroje

Pozri aj Blachernský palác Palác Porfyrogenétov Veľký palác (Konštantínopol) Byzantská architektúra

Iné projekty

Externé odkazy 3D rekonštrukcia paláca na webe Byzantium 1200 Panorama of the site from the Columbia University of New York

Kategória:Architektúra v 5. storočí Kategória:Paláce v Istanbule Kategória:Byzantské paláce Kategória:Byzantská sekulárna architektúra v Istanbule