náhľad|250x250bod|Ludwig Müller pri príhovore po svojom menovaní za ríšskeho biskupa 23. septembra 1934 v Berlíne. náhľad|250x250bod|Ludwig Müller na Národnej synode vo Wittenbergu v roku 1933.
Johan Heinrich Ludwig Müller (* 23. jún 1883, Gütersloh – † 31. júl 1945, Berlín) bol nemecký luteránsky teológ, pastor, hlavná postava hnutia Nemeckých kresťanov, spolupracovník s nacistickým režimom a ríšsky biskup Nemeckej evanjelickej cirkvi (známej ako Ríšska cirkev).
Život Po absolvovaní pietistického gymnázia, študoval teológiu v Halle a Bonne. Po vypuknutí Prvej svetovej vojny slúžil ako kaplán Cisárskeho námorníctva vo Wilhelmshavene.
Po vojne sa pripojil k veteránskej paramilitárnej skupine Der Stahlhelm a pokračoval v službe vojenského kaplána. Od 20. rokov 20. storočia sa spája s nacizmom. V roku 1931 vstúpil do NSDAP. Do nástupu Adolfa Hitlera k moci bol však len málo známym pastorom a regionálnou osobnosťou Nemeckých kresťanov vo Východnom Prusku.
Nacistický režim plánoval 28 krajinských evanjelických cirkví zlúžiť do jednej ríšskej cirkvi. Müller sa túžil stať ríšskym biskupom. 27. mája 1933 sa však biskupom stal Friedrich von Bodelschwingh der Jüngere. Nacisti ho prinútili rezignovať. Ludwig Müller sa vďaka politickým machináciam bol dosadený hitlerovským režimom do funkcie ríšskeho biskupa (Reichsbischof) novovytvorenej Ríšskej cirkvi.. Tento presvedčený nacistický teológ bol v roku 1933 dosadenýríšskeho biskupa
Viedol hnutie tzv. Nemeckých kresťanov (Deutsche Christen), ktoré chcelo zladiť evanjelickú teológiu s nacistickou rasovou ideológiou (napr. zavedením árijského paragrafu do cirkvi).
Müllerovo menovanie vyvolalo nesúhlas v mnohých zboroch, keďže bolo vnímané ako politicky motivované. Müller tiež vztiahol na seba viacero právomocí, čo vyvlalo nevôľu aj ostatných krajinských biskupov. Znižovala sa aj podpora Müllera medzi Nemeckými kresťanmiKritický pohľad na to uverejnil Kurt Dietrich Schmidt: Fragen zur Struktur der Bekennenden Kirche. Erstveröffentlichung 1962. In: Manfred Jacobs (Hrsg.): Kurt Dietrich Schmidt: Gesammelte Aufsätze. Vandenhoeck & Ruprecht, Göttingen 1967, S. 267–293, hier S. 283: „Das Nichtstun des Reichsbruderrates in Richtung Beseitigung der Reichskirchenregierung, dieses Nichtstun hat sich geschichtlich so ausgewirkt, daß es nicht bloß eine verlorene Schlacht, daß es wohl als die Ursache der allermeisten künftigen Schwierigkeiten, nämlich als die Ursache der ganzen vielfach verfahrenen Lage von später angesehen werden muß.“ .
Proti Müllerovmu vedeniu a nacistickým reformám sa sformovala opozičná Vyznávajúca cirkev (Bekennende Kirche, pod vedením osobností ako Martin Niemöller alebo Dietrich Bonhoeffer). Odmietali totalitné nároky štátu na cirkev.
Pretože Ludwig Müller nedokázal cirkevnú opozíciu zvládnuť, potlačiť a zjednotiť cirkvi vlastnými silami, do tohoto konfliktu (tzv. Kirchenkampf – cirkevný boj) masívne zasiahlo Gestapo a bezpečnostná služba SD (Sicherheitsdienst). Svoju pozíciu sa snažil posilniť tým, že nechal sledovať kostoly. Gestapo začalo Vyznávajúcu cirkev systematicky monitorovať a sledovať. Nasadzovali tajných agentov do kostolov na bohoslužby, aby nahrávali a kontrolovali kázne, zakazovali pastierske listy, zatýkali rebelujúcich farárov a posielali ich do koncentračných táborov. Müllerovo vedenie s týmito represívnymi zložkami pri potláčaní opozície úzko kooperovalo.
Kresťanskú evanjelickú mládež sa snažil prepojiť s Hitlerjugend. V decembri 1933 uzavrel Ludwig Müller s ríšskym vodcom mládeže Baldurom von Schirachom Zmluvu o začlenení (Eingliederungsvertrag). Na základe tejto zmluvy svojvoľne previedol evanjelické mládežnícke organizácie pod Hitlerjugend. Kresťanská evanjelická mládež bola zbavená samostatnosti, musela nosiť uniformy HJ a podriadiť sa nacistickej ideológii. Tento krok vyvolal masívne protesty v cirkvi a stal sa jedným z hlavných dôvodov vzniku opozičnej Vyznávajúcej cirkvi (Bekennende Kirche), ktorá bojovala proti tomuto vedeniu.
Nacizmu ostal verný do konca Druhej svetovej vojny. Nie je jasné či zomrel na srdcovú zástavu alebo spáchal samovraždu.
Referencie
Iné projekty
Pozri aj Nemeckí kresťania (Nacistické Nemecko) Vyznávajúca cirkev
Zdroj
(Barnes) (Barnett) (Hockenos)
Rev. Howard Chandler Robbins (1876–1952), The Germanisation of the New Testament by Bishop Ludwig Müller and Bishop Weidemann, London, 1938
Externé odkazy Britannica NS-Dokumentationszentrum München Deutsche Biographie
Kategória:Narodenia 23. júna Kategória:Narodenia v 1883 Kategória:Úmrtia 31. júla Kategória:Úmrtia v 1945 Kategória:Nemeckí teológovia Kategória:Členovia NSDAP Kategória:Obete samovrážd