Katarína Vavrová (* 23. august 1964, Bratislava) je slovenská akademická maliarka, grafička, kresliarka a knižná ilustrátorka. Je dcérou maliara a karikaturistu Milana Vavra.

Venuje sa maľbe, kresbe, voľnej grafike, ex librisu a knižnej ilustrácii; charakteristická je pre ňu kombinovaná technika (gvaš, pastel, airbrush, tuš) na ručne vyrábanom japonskom papieri a ženská figúra ako ústredný motív.

Za ilustrácie získala okrem iného Cenu Ministerstva kultúry SR v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska (za rok 2019) a je laureátkou ocenenia Identifikačný kód Slovenska.

Život Narodila sa 23. augusta 1964 v Bratislave ako dcéra maliara, ilustrátora a karikaturistu Milana Vavra (19332011), dlhoročného vedúceho výtvarnej redakcie časopisu Roháč, ktorý ju od detstva viedol k umeniu a bol jej „pozorným poradcom a kritikom“. V rokoch 19791983 študovala na oddelení grafiky Strednej umeleckopriemyselnej školy v Bratislave a v rokoch 19841990 knižnú ilustráciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Albína Brunovského a Karola Ondreičku. V roku 1989 absolvovala študijný pobyt na Accademia di Belle Arti v Perugii.

Po skončení štúdia na začiatku 90. rokov, keď sa s premenou knižného trhu zúžil priestor pre umeleckú ilustráciu, sa popri ilustrácii venovala maľbe, voľnej grafike a kresbe a od roku 1993 vystavovala samostatne doma i v zahraničí. Žije a tvorí v Limbachu pri Pezinku.

Tvorba Vavrová je predstaviteľkou generácie, ktorá vstúpila na slovenskú výtvarnú scénu na začiatku 90. rokov 20. storočia; kurátorka Danica Lovišková ju radí k najvýraznejším osobnostiam poeticko-imaginatívnej línie súčasného slovenského výtvarného umenia. Ústredným motívom jej obrazov je ženská postava – „krehká, zraniteľná a zranená“ – zobrazovaná s výraznou kresbou, jemnou, miestami dramaticky vystupňovanou farebnosťou a s prvkami fantázie a metafory. Pracuje kombinovanou technikou (gvaš, pastel, airbrush, tuš) na japonskom ručnom papieri, ktorého štruktúru využíva ako súčasť výrazu; papier jej upravuje manžel, reštaurátor Boris Kvasnica. Temné a hororové námety podľa vlastných slov „balí do krásy a lyriky“; inšpiráciu nachádza v poézii Charlesa Baudelaira, v Erbenovej Kytici a v slovenskom folklóre.

V grafike sa venuje najmä leptu a mezzotinte; od roku 1991 vytvorila vyše sto ex librisov, za ktoré získala rad ocenení na medzinárodných bienále (Malbork, Gliwice, Ostrów Wielkopolski, Tokio). Od roku 2018 pracuje s motívmi slovenských ľudových krojov (cyklus Slovenské impresie), ktoré vkladá do figurálnych malieb a portrétov.

Knižné ilustrácie (výber) Dafnis a Chloé (prerozprávala Beata Panáková), Perfekt, 2013 – kniha vybraná v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013 Nebeská rieka – ilustrácie z jej diplomovej práce (1990), knižne vydané o štvrťstoročie neskôr; ocenené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2014 Andrej Sládkovič: Marína, 2015 – 31 sprievodných malieb veľkého formátu Karel Jaromír Erben: Kytica, 2019 – Cena Ministerstva kultúry SR za vynikajúce ilustrácie (Najkrajšie knihy Slovenska 2019) Charles Baudelaire: Tej, čo prešla popri mne (preklad Ľubomír Feldek), Perfekt, 2021 Slovenské piesne (s Ľubomírom Feldekom), Perfekt, 2023

Ocenenia (výber) 1988 – Cena Slovenského fondu výtvarných umení za ilustráciu 1990 – Cena Martina Benku; Grand Prix medzinárodného festivalu kresby a grafiky, Budapešť 1997 – Cena vlády Slovenskej republiky za reprezentáciu SR v zahraničí 2003 – Grand Prize, International Print and Drawing Exhibition pri 60. výročí Silpakorn University, Thajsko 2005 – Grand Prix, Mini-Print Triennial, Tama Art University, Tokio 2006 – Cena Martina Benku 2013 – Najkrajšie knihy Slovenska: cena za ilustrácie knihy Dafnis a Chloé 2016 – Identifikačný kód Slovenska 2020 – Cena Ministerstva kultúry SR za vynikajúce ilustrácie knihy Kytica (Najkrajšie knihy Slovenska za rok 2019)

Výstavy (výber) Od prvej samostatnej výstavy v Bulharskom kultúrnom stredisku v Bratislave (1993) vystavovala samostatne o. i. v Holandsku, Belgicku, Turecku, Japonsku, USA, Česku a Južnej Kórei. 2013 – Vyznanie môjmu otcovi, Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác (kurátorka Danica Lovišková) 2015 – Nebeská rieka, Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice, Martin 2015 – Po noci ružové ráno, Kysucká galéria v Oščadnici (kurátorka Zuzana Sýkorová) 2016 – Doposiaľ, Danubiana Meulensteen Art Museum, Bratislava 2016 – Zamknuté slová (s Milanom Vavrom), Tatranská galéria v Poprade 2018 – Grafika (s Vladimírom Gažovičom, Karolom Ondreičkom a Igorom Piačkom), Tatranská galéria v Poprade 2023 – Ľahké ako pierko, Francúzsky inštitút na Slovensku, Bratislava (kurátorka Danica Lovišková) 2023 – 2024 – Slovenské impresie II (s Jacqueline Rudavsky), Danubiana Meulensteen Art Museum 2025 – Tóny vesmíru a Zeme (s Ondrejom Rudavským a Jacqueline Rudavsky), Tatranská galéria v Poprade

Zastúpenie v zbierkach Jej diela sú zastúpené v súkromných a verejných zbierkach doma i v zahraničí, okrem iného v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne (napr. grafický cyklus Pocta Karolovi Plickovi I – IV, 2016).

Rodina Otec Milan Vavro (19332011) bol maliar, ilustrátor a karikaturista. Manžel Boris Kvasnica je akademický maliar a reštaurátor špecializujúci sa na grafiku a diela na papieri, profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Ich syn je reštaurátor historických stavieb – kaštieľov, zámkov a katedrál – a spolu s matkou vedie spoločnú firmu.

Referencie

Externé odkazy Oficiálny web

Nočná pyramída – rozhovor s Katarínou Vavrovou (RTVS, 12. 1. 2024)

Kategória:Osobnosti z Bratislavy Kategória:Slovenskí maliari Kategória:Slovenskí grafici Kategória:Slovenskí ilustrátori Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Kategória:Exlibristi