náhľad|vpravo|260px|Monumentálny Hirschfeldov kratér (Atény, inv. č. 990), ktorý slúžil ako náhrobný pamätník. Je hlavným eponýmnym dielom tohto majstra (cca 750 – 735 pred Kr.). Hirschfeldov maliar ( Hirschfeld Painter) je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara a hrnčiara, ktorý pôsobil približne v rokoch 750 – 735 pred Kr. v Aténach. Patrí k najdôležitejším predstaviteľom tzv. Hirschfeldovej dielne, ktorá bezprostredne nadväzovala na tradíciu monumentálnych dipylonských váz.
Jeho konvenčné meno pochádza od nemeckého archeológa Gustava Hirschfelda (1847 – 1897), ktorý v roku 1872 ako prvý podrobne opísal jeho hlavné dielo – monumentálny kratér nájdený na aténskom pohrebisku Kerameikos spolu s viac ako 50 ďalšími vázami a črepmi tejto periódy. Predpokladá sa, že umelec bol zároveň hrnčiarom aj maliarom a v jeho dielni bol pravdepodobne vynájdený typ kratéru s výlevkou a amfora s uchami na krku.
Štýl a umelecký prínos Umelecký prejav Hirschfeldovho maliara vykazuje zásadný posun od prísneho lineárneho ornamentu k figurálnemu naratívnemu poňatiu. Zavedením a popularizáciou tohto prístupu fakticky urýchlil koniec samotného geometrického štýlu.
Medzi hlavné charakteristické znaky jeho dielne a rukopisu patria: Monumentálne tvary: Veľké podstavcové kratéry predstavujú jediný kolosálny tvar, ktorý sa v Hirschfeldovej dielni vyrábal. Modifikácia ornamentov: Z dipylonskej dielne prebral veľké dekoratívne prvky, ako napríklad dvojitý meander (na váze Atény 990), avšak v hirschfeldovom podaní smeruje tento meander konzistentne v opačnom smere. Zóna vertikálnych vlnoviek (ripples) pod figurálnym pásom zasa odkazuje na neskoršiu fázu dipylonskej dielne. Anatómia ľudských postáv: Ľudské figúry sú výrazne geometrizované, no odlišným spôsobom. Ich hrudný kôš tvorí trojuholník s konkávnymi (preliačenými) stranami a ich stehná sú stvárnené v plnom čelnom pohľade. Ženské postavy sú jasne identifikovateľné podľa naznačených prsníkov a chumáčov vlasov. Detaily tváre a očí: Hlavy postáv pôsobia z profilu ostro, takmer zobákovito (kde špička značí nos alebo bradu). Oči sú stvárnené špecifickou technikou – na hlave je ponechané kruhové svetlé miesto (vo farbe hliny), v ktorého strede je namaľovaná čierna bodka. Tento detail sa opakuje aj pri zobrazení očí kôz a capov, ktoré hľadia dopredu. Gestá smútku: Ruky smútiacich žien (plačiek) držané nad hlavami formujú v kompozícii takmer dokonalý pravouhlý štvorec. Absencia bojových scén: Na rozdiel od iných súdobých dielní sa v jeho potvrdenej tvorbe už nevyskytujú bojové scény; záujem sa plne sústredil na pohrebné rituály.
Porovnanie s Dipylonským maliarom vpravo|mini|thumb|250px|Detail figurálnej maľby z dielne Hirschfeldovho maliara. Vidno konkávne hrudníky, oči s bodkou uprostred a detaily zvierat. Umelecký vývoj Hirschfeldovho maliara priamo nadväzoval na staršieho Dipylonského maliara, no vykazuje jasné rozdiely: Ornamentika vs. postavy: Zatiaľ čo Dipylonský maliar bol zakorenený v ornamentálnom lineárnom umení a naratívny príbeh iba uvádzal, Hirschfeldov maliar pracoval s naratívnym štýlom ako s hotovým prvkom a rozvíjal ho na úkor ornamentov. Smerovanie vzorov: Dvojitý meander je síce prebratý z dipylonskej dielne, no v Hirschfeldovej tvorbe smeruje vždy v opačnom smere. Zobrazenie hlavy: Na rozdiel od plných čiernych siluet Dipylonského maliara majú postavy Hirschfeldovho maliara vtáčie zobákovité profily a technicky vynechané miesto pre oko s tmavým bodom uprostred. Tvary plačúcich rúk: Kým ruky plačiek dipylonskej dielne tvorili nad hlavami ostré oblúky, u Hirschfeldovho maliara sú ruky zložené do takmer presných pravouhlých štvorcov.
Hlavné diela Hirschfeldov kratér (Atény, Národné archeologické múzeum, inv. č. 990): Náhrobný kratér z obdobia 750 – 735 pred Kr., nájdený na pohrebisku Kerameikos pri Dipylonskej bráne. Hlavný pás zobrazuje scénu ekfora – slávnostný pohrebný sprievod, kde je telo zosnulého vezené na voze ťahanom koňmi, sprevádzané plačúcimi ženami a mužmi s mečmi. Umiestnenie hlavnej scény na váze je veľmi podobné ako u Dipylonského maliara, čo vzhľadom na neskoršie datovanie Hirschfeldovho maliara dokazuje priame prebratie kompozície. Kratér v New Yorku (Metropolitné múzeum umenia, inv. č. 14.130.14): Monumentálna nádoba pripisovaná jeho dielni, ktorej hlavným motívom je scéna vystavenia mŕtveho na márach (prothesis) a sprievod vojnových vozov. Skyfos (Múzeum kykladského umenia, Atény): Menšia geometrická nádoba na pitie vykazujúca identické znaky maľby očí a anatómie zvierat ako veľké kratéry.
Galéria
Referencie
Literatúra VLACHOU, Vicky. From Pots to Workshops: The Hirschfeld Painter and the Late Geometric I Context of the Attic Pottery Production. Bruxelles: CReA-Patrimoine, 2015. ISBN 978-94-6136-050-2. BOARDMAN, John. Early Greek Vase Painting: 11th-6th Centuries BC. London: Thames & Hudson, 1998. ISBN 978-0-500-20309-5. Corpus Vasorum Antiquorum, Band 79 (1995), s. 22.
Pozri aj Typológia starogréckej keramiky
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka