náhľad|Raná protoatická hydria pripísaná Maliarovi z Mesogeie s plastickými hadmi na okraji, hrdle a uchu, ktoré naznačujú jej využitie v pohrebnom kulte. Hrdlo zobrazuje tanec žien s mladíkom, brucho muža za dvoma sfingami (cca 700 pred Kr., z Atén, dnes Antikensammlung, Berlín). Maliar z Mesogeie (alternatívne Mesogeiský maliar alebo Maliar z Mesogaie, Mesogeia Painter) je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara a pravdepodobne aj hrnčiara pôsobiaceho v ranej fáze protoatického štýlu (približne v rokoch 700 až 675 pred Kr. alebo do 680 pred Kr.).OSBORNE, Robin. The Oxford History of the Archaic Greek World. Oxford: Oxford University Press, 2023. ISBN 978-0197644447. s. 91.MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. s. 78, 95–96, 135. Bol významným súčasníkom slávneho Maliara z Analatosu. Predpokladá sa, že bol žiakom neskorogeometrického Maliara Stathatou a neskôr sa stal učiteľom popredného majstra vrcholného protoatického obdobia, známeho ako Maliar Polyféma.
Pôvod mena a distribúcia nálezov Skutočné meno tohto umelca sa nezachovalo. Svoje konvenčné meno získal podľa vnútrozemskej oblasti Mesogeia (Mesogaia) v strednej a juhovýchodnej Atike, kde archeológovia objavili väčšinu ním dekorovaných hydrií. His diela sa našli v konkrétnych atických lokalitách tejto oblasti, akými sú Spata, Kalyvia Kouvara, Keratea a Anavyssos, no objavili sa aj priamo v Aténach (vo svätyni bohyne Artemis Mounychia) či na ostrove Aigina.
Tento špecifický a sčasti sa prekrývajúci geografický výskyt naznačuje, že vtedajšie hrnčiarske dielne v Atike mali buď odlišné obchodné väzby, alebo jednotlivé starogrécke komunity uprednostňovali rôzne umelecké a štýlové preferencie.
Charakteristika štýlu Hoci tvorba Maliara z Mesogeie vykazuje mnoho spoločných čŕt s jeho súčasníkom Maliarom z Analatosu, vyvinul veľmi osobitý ikonografický repertoár, ktorým reagoval na vkus vidieckeho obyvateľstva v oblasti Mesogeie: Dominancia zvieracích motívov: Kým v Aténach rástla popularita zobrazení ľudí, vo vlysoch na vázach Maliara z Mesogeie jednoznačne dominujú divoké levy, okrídlené sfingy (s vynechanými siluetami tvárí a krídel) a kentaurov. Ľudské postavy a kone sa v jeho nezávislej tvorbe tešili podstatne menšej priazni. Horor vacui (strach z prázdnoty): Podobne ako starší majstri z geometrického obdobia, aj on mal silnú potrebu intenzívne vyplniť každý voľný a čistý priestor medzi hlavnými figúrami drobným výplňovým ornamentom, vzormi a dekorom. Absencia mytológie: Napriek zavádzaniu nových, exotických bájnych tvorov z Orientu neprejavoval, rovnako ako celá jeho generácia, záujem o zachytávanie konkrétnych mytologických príbehov a dejov. Tento prístup sa radikálne zmenil až v nasledujúcej generácii stredného protoatického štýlu (cca 675 – 650 pred Kr.).
Významné diela Hydria zo Spaty (Národné archeologické múzeum v Aténach): Typická raná hydria nájdená priamo v srdci Mesogeie, ktorej krk zdobí motív sfíng a hlavné medzipriestorové plochy medzi úchytkami vypĺňajú dva heraldicky postavené levy. Hydria z Atén (Antikensammlung, Berlín, inv. č. 31573): Veľká, bohato zdobená nádoba určená pre pohrebný kult (čomu nasvedčujú plastické hlinené hady aplikované na ústach, hrdle a uchu vázy). Na vysokom hrdle zobrazuje tancujúci chór žien sprevádzaný mladíkom, zatiaľ čo na bruchu vázy je zachytená postava muža stojaceho za dvojicou sfíng.
Referencie
Literatúra KING, Cynthia. More Pots by the Mesogeia Painter. In: American Journal of Archaeology, roč. 80, č. 1, 1976, s. 79–82. MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 78, 95–96, 135. OSBORNE, Robin. The Oxford History of the Archaic Greek World. Oxford: Oxford University Press, 2023. ISBN 978-0197644447. S. 91. ROCCO, Giulia. La ceramografia protoattica. Pittori e botteghe (710-630 a.C.). Rahden/Westfalen: Marie Leidorf, 2008. ISBN 978-3-896-46456-9. S. 31–40.
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka