Kétó ( – Kétó, ) je v gréckej mytológii dcéra boha morských hlbín Ponta a bohyne zeme Gaie. Patrí medzi prastaré (primordiálne) božstvá a zosobňuje nebezpečenstvá a hrôzy, ktoré číhajú v morských hlbinách.
Jej meno je v starogréčtine základom pre slovo kétos (v pl. kété), čo bol všeobecný výraz pre akúkoľvek veľkú morskú obludu (veľrybu, žraloka či morského draka).Liddell, Henry a Robert Scott. 1996. A Greek-English Lexicon. Oxford: Clarendon Press. s.v. κῆτος. V niektorých prameňoch sa objavuje aj pod prívlastkami Krataiis („mocná“) alebo Trienos („trojročná“), pričom ju bádatelia niekedy stotožňovali s bohyňou Hekaté. Nesmie sa však zamieňať s rovnomennou Oceanidou Kétó, ktorá patrí medzi dcéry Ókeana a Téthye.
Rodina a potomstvo Podľa Hésiodovej Teogónie tvorila Kétó pár so svojím bratom Forkydom, vládcom morských oblúd. Spolu splodili množstvo obludných potomkov, ktorí v mýtoch vystupujú ako nebezpeční protivníci hrdinov: dve (neskôr tri) Graie – Pempfrédó, Enýó a Deinó; stareny, ktoré mali spoločný jeden zub a jedno oko. tri Gorgony – Sthenó, Euryalé a slávna Medúza. drak Ladón – stohlavý drak, ktorý nikdy nespí a strážil zlaté jablká v záhrade Hesperidiek (podľa iných verzií bol synom Echidny a Tyfóna). nymfa Thoósa – matka kyklopa Polyféma.
Väčšina moderných bádateľov sa na základe Hésiodovho textu prikláňa k názoru, že Kétó bola aj matkou polovičnej ženy a polovičného hada Echidny, hoci niektoré interpretácie za jej matku považujú Oceanidu Kallirhoé.Hard, Robin. The Routledge Handbook of Greek Mythology. Psychology Press, 2004, s. 50. Antický autor Ferekydes uvádza Echidnu ako Forkydovu dcéru, ale meno matky nespomína. Niektoré okrajové pramene pripisujú Kétó a Forkydovi aj rodičovstvo Hesperidiek, Nemejského leva či Sfingy.
Zaujímavosťou je, že po bohyni Kétó bol pomenovaný transneptúnsky objekt 65489 Ceto a jeho mesiac dostal meno po jej manželovi Forkydovi.
Kult O kulte bohyne Kétó existuje len minimum záznamov, keďže starovekí Gréci uctievali skôr „funkčných“ morských bohov ako Poseidón alebo Thetis. Jedinú významnejšiu zmienku prináša Plínius Starší, ktorý uvádza, že v meste Joppa (dnešná Jaffa v Izraeli) uctievali „bájnu Kétó“ (lat. fabulosa Ceto).Plínius Starší, Naturalis Historia 5.14.69.
Tento záznam nasleduje hneď po zmienke o Androméde, ktorú hrdina Perzeus zachránil pred morskou obludou (kétos). Niektorí historici sa preto domnievajú, že miestni obyvatelia mohli uctievať práve túto obludu pod menom Kétó. Iným vysvetlením je, že Plínius (alebo jeho zdroj) si meno bohyne pomýlil so sýrskou bohyňou Derketó, ktorej kult bol v tejto oblasti rozšírený.Safrai, S. a Stern, M. The Jewish people in the first century. Oxford University Press, 1987, s. 1081.
Referencie
Literatúra ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá, 1980. HÉSIODOS. Theogonia (Zrodenie bohov). HARD, Robin. The Routledge Handbook of Greek Mythology. Psychology Press, 2004. ISBN 978-0415186360. SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. London, 1873.
Pozri aj Echidna
Iné projekty
Kategória:Grécke bohyne