Beresford Hopeov relikviárový kríž je menší pektorálny relikviárový kríž, ktorý bol pravdepodobne určený na uchovávanie fragmentu Pravého kríža v korpuse. Kríž je zhotovený zo zlata, pozláteného striebra a zdobený priehradkovým emailom (cloisonné), patrí medzi najstaršie zachované byzantské relikviárové kríže svojho druhu. Vznikol pravdepodobne v južnom Taliansku pod silným vplyvom byzantskej kultúry v období po skončení ikonoklazmu a predstavuje cenný doklad obnovy figurálneho umenia v Byzantskej ríši.
Relikviárový kríž vyniká bohatou ikonografickou výzdobou, ktorá zahŕňa zobrazenia Krista, Panny Márie a svätcov, ako aj vysokou remeselnou úrovňou. Názov nesie podľa britského politika a zberateľa umenia Alexandra Beresforda Hopea, v ktorého vlastníctve sa nachádzal v 19. storočí. V súčasnosti je uložený v zbierkach Victoria and Albert Museum v Londýne, kde patrí medzi najvýznamnejšie exponáty byzantského zlatníckeho umenia 9. storočia.
História Dielo sa všeobecne datuje do 9. storočia, pričom rozhodujúcim kritériom jeho chronologického zaradenia je technológia emailovej výzdoby. Od 19. storočia bol predmetom odbornej diskusie o jeho pôvode a datovaní. Britský historik umenia David Buckton považoval emailovú výzdobu za pomerne jednoduchú a technicky nevyspelú, čo interpretoval ako znak raného štádia byzantského priehradkového emailu (cloisonné). Podobný názor zastával aj britský historik umenia Robin Cormack, ktorý kríž pokladal za doklad nových umeleckých impulzov prenesených z východného Stredomoria po skončení ikonoklazmu. Poukázal na prechod od filigránskej techniky emailu k technike priehradkového emailu (cloisonné), pri ktorej bolo farebné sklo vypaľovalané v drobných priehradkách vytvorených tenkými zlatými pásikmi. Na základe týchto znakov datoval vznik kríža krátko po roku 843. Charakteristický odtieň priesvitného zeleného emailu v kontraste s inkarnátom figúr umožňuje zaradiť vznik diela do obdobia po skončení ikonoklazmu, približne od roku 843 do polovice 10. storočia.
Štylistická analýza vyobrazení Krista, Panny Márie a svätcov, ktoré sa vyznačujú zjednodušeným a pomerne robustným modelovaním, viedla bádateľov k predpokladu, že autorom bol byzantský remeselník pôsobiaci na juhu Talianska. Pravdepodobne išlo o umelca, ktorý sa počas ikonoklazmu presťahoval zrejme z okolia Konštantínopola do byzantských provincií na juhu Talianska. Izolovaný charakter dielne a nižšia technická úroveň naznačujú, že dielo vznikolo mimo hlavných centier byzantského umenia. Kríž vykazuje určité štylistické paralely s relikviárom Staurothéka Fieschi Morgan (815/843, dnes The Metropolitan Museum of Art, New York) a relikviárom Pravého kríža zo Sancta Sanctorum (9. storočie, dnes Musei Vaticani, Vatikán). David Buckton považuje kríž za menej primitívny ako Staurothéka Fieschi Morgan, ale menej prepracovaný ako votívna koruna byzantského cisára Leva VI. (886912, dnes klenotnica Baziliky svätého Marka, Benátky).
Dielo bolo prvýkrát evidované v katalógu zbierky Louisa Fidela Debruge-Duménila (17881838), ktorý bol publikovaný v roku 1847. Kríž sa neskôr dostal do vlastníctva Alexandra Beresforda Hopea, po ktorom nesie svoje dnešné pomenovanie. Po rozpredaji jeho zbierky v aukčnej sieni Christie's v máji 1886 kríž zakúpilo Victoria and Albert Museum, kde je uložený dodnes.
Opis vľavo|náhľad|Ilustrácia zobrazujúca prednú a zadnú stranu Beresford Hopeovho relikvárového kríža, In: Catalogue of the Antiquities exhibited in the. Museum formed during the Annual Meeting of the Archaeological Institute at Chichester in July 1853. In: Sussex archaeological collections relating to the history and antiquities of the county, London : Sussex Archaeological Society, 1856, s. 302. Beresford Hopeov relikviárový kríž je zhotovený zo zlata, pozláteného striebra a priehradkového emailu (cloisonné). Rozmer diela je približne 8,7 cm na výšku, 5,8 cm na šírku a 1,8 cm na hrúbku. Konštrukcia pozostáva z dvoch častí spojených pántom v hornej časti a západkou na spodnej strane, čo umožňuje otvorenie kríža a uloženie malej relikvie do vnútorného priestoru. Relikviárové kríže tohto typu slúžili na uchovávanie relikvií spojených so svätcami alebo posvätnými miestami. Zároveň plnili funkciu predmetov osobnej zbožnosti, často nosených príslušníkmi aristokracie a vyšších cirkevných hodnostárov.
Predná strana kríža zobrazuje ukrižovaného Ježiša Krista medzi Pannou Máriou a svätým Jánom Evanjelistom. Nad Kristovou hlavou sú umiestnené personifikácie Slnka a Mesiaca v podobe polmesiaca, zatiaľ čo pod jeho nohami sa nachádza Adamova lebka, tradičný symbol Golgoty a vykúpenia ľudstva prostredníctvom Kristovej obety. Kompozíciu dopĺňajú grécke nápisy (Ježiš Kristus; Žena, hľa, tvoj syn!; Hľa, tvoja matka!) vytvorené z tenkých zlatých pásikov vsadených do emailovej výzdoby. Po stranách Adamovej lebky sa zachovali dve prázdne trojuholníkové lôžka po pôvodne osadených dekoratívnych prvkoch. V centrálnej časti kríža sa nachádza kruhový otvor prerušujúci Kristovo torzo, kde bol pravdepodobne uložená relikvia. Zadná strana kríža zobrazuje postavu Panny Márie v postoji orantky, teda s rukami zdvihnutými v geste modlitby. Pannu Máriu obklopujú svätci s identifikačnými gréckymi nápismi. V hornej časti je zobrazený svätý Ján Krstiteľ, po stranách svätí Peter a Ondrej a v spodnej časti svätý Pavol. Ikonografický program zdôrazňuje ochrannú a sprostredkovateľskú úlohu Bohorodičky v kontexte byzantskej zbožnosti.
Významným aspektom kríža je technika priehradkového emailu (cloisonné), ktorá patrila k charakteristickým prejavom byzantského zlatníctva. Pri tejto technike sa tenké pásiky zlata alebo iného kovu používajú na vytvorenie kontúr priehradok. Jednotlivé polia boli následne vyplnené farebnou sklovitou pastou a vypaľované pri vysokej teplote. Po vypálení bol povrch brúsený a leštený. Hoci technika umožňovala dosiahnuť výraznú farebnosť a dekoratívny efekt, menej vyhovovalo jemnému plastickému modelovaniu tvárí a anatomických detailov. Táto skutočnosť sa na kríži prejavuje schematizovaným a mäkko modelovanými črtami postáv Krista, Panny Márie a ostatných svätcov. Kríž býva považovaný za jeden z najstarších známych príkladov tohto typu relikviárov a pravdepodobne predstavoval významný vzor pre ďalší vývoj byzantských relikviárových krížov v stredomorskej oblasti.
Interpretácia diela Podľa britského historika umenia Robina Cormacka bezprostredným predobrazom tohto typu kríža boli pektorály a fylakteria, ktoré sa stali obľúbenými predmetmi ikonodulov po odsúdení obrazoborectva ako herézy na Druhom nicejskom koncile v roku 787. Tieto predmety často kombinovali ochrannú a devocionálnu funkciu prostredníctvom figurálnych zobrazení, ktoré demonštrovali pravovernosť a poskytovali ochranu pred nešťastím svojmu nositeľovi. Po opätovnom odsúdení ikonoklazmu ako herézy v roku 843 zaznamenal tento typ relikviárových krížov nový rozmach, pričom Beresford Hopeov kríž možno zaradiť práve do tohto okruhu diel v kontexte obnovenej ikonodulnej tradície.
Tento typ kríža bol určený na uloženie relikvie, pravdepodobne fragmentu Pravého kríža. Pôvodne sa nosil zavesený na reťazi okolo krku ako osobný devocionálny predmet. Tradícia Pravého kríža sa viaže k objaveniu Kristovho kríža v Jeruzaleme počas výstavby Baziliky Božieho hrobu približne v rokoch 325326. Neskoršia kresťanská tradícia pripísala významnú úlohu pri nájdení relikvie cisárovnej Helene, matke cisára Konštantína I., hoci jej účasť nie je doložená v diele Vita Constantini od Eusébia z Kaisareie. Kult Pravého kríža je doložený v Katechézach Cyrila Jeruzalemského z polovice 4. storočia. Relikvie Pravého kríža sa následne rozšírili po celom kresťanskom svete a napriek ich veľkému množstvu si zachovávali vysoký duchovný a reprezentatívny význam. Často boli využívané ako diplomatické dary medzi panovníckymi dynastiami a cirkevnými hodnostármi. Byzantský cisár Justín II. daroval v roku 569 relikviu Pravého kríža franskej kráľovnej Radegunda, zatiaľ čo pápež Gregor I. zaslal časti relikvie longobardskej kráľovnej Theodelinde a vizigótskemu kráľovi Rekkaredovi I.
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Beresford Hopeov relikviárový kríž v katalógu Victoria and Albert Museum (po anglicky) Beresford Hopeov relikviárový kríž (po anglicky)
Kategória:Byzantské umenie Kategória:Relikviáre