Poľské povstanie v roku 1956 alebo Poznanské povstanie bolo ozbrojené povstanie zo strany poznanských obyvateľov a robotníkov, ku ktorému došlo v dňoch 28. až 29. júna roku 1956 v meste Poznaň a to práve jednak proti nízkej životnej úrovni, vysokým cenám a nízkym platom.
Samotné povstanie bolo napokon potlačené tvrdým zásahom ozbrojených zložiek, pričom proti demonštrantom sa použili navyše tanky. Ozbrojený zásah sa skončil zastrelením 75 ľudí, pričom niekoľko stoviek bolo zranených.
Poľské povstanie, v poľskej historiografii známe takisto ako Poznanský jún (poľ. Poznański Czerwiec), mal za následok to, že urýchlil politické uvoľnenie v Poľskej ľudovej republike a vyostril vnútropolitický boj medzi konzervatívcami a liberálmi v Poľskej zjednotenej robotníckej strane.
Predohra Dňa 5. marca roku 1953 skonal v Kunceve pri Moskve Josif Vissarionovič Džugašvili ako predseda rady ľudových komisárov a generalissimus Sovietskeho zväzu.
Medzinárodné napätie však poľavilo a krvavý konflikt v Kórey, ktorý mohol prerásť do tretej svetove vojny, bol ukončený. V Poľskej ľudovej republike nabralo „otepľovanie“ odlišný spád. Bol prepustený vysoký funkcionár menom Józef Swiatol, ktorý od septembra roku 1954 začal pôsobiť ako moderátor Rádia Slobodná Európa.
Vo svojich reláciách podrobne rozprával o nezákonných praktikách komunistického režimu v Poľsku a spôsoboch vyšetrovania a prenasledovania politických protivníkov, čím došlo ku konfrontácii medzi ním a funkcionármi z PZRP.
Následne začali po Swiatlovových výpovediach zmeny v bezpečnostných zložkách. Ministerstvo verejnej bezpečnosti v decembri roku 1954 zaniklo, čím ho nahradili nové orgány a to ministerstvo vnútra a Výbor pre verejné bezpečnosti.
Životný štýl po americky Politické uvoľňovanie sa jasne prejavilo takisto v kultúre. Umelci sa odvracali od socialistického realizmu. Poľská mládež v tom čase privítala nové kultúrne smery. V auguste roku 1955 sa mohla s nimi stretnúť na mládežníckom festivale, kam zavítali umelci z celého sveta.
Symbolom nespokojnosti poľskej mládeže, ktorá sa chcela obliekať tak ako v USA, teda nosiť farebné košele a kravaty, sa stala Poéma pre dospelých (Poemat dla doroslych) pod záštitou Adama Wazyka, ktorý bol autorom časopisu Nowa Kultura.
Autor v nej kritizoval socialistický realizmus a falošnosť komunistickej propagandy, čím sa dočkal príkria zo strany politikov z PZPR.
Politické „otepľovanie“ sa prejavovalo takisto diskusnými klubmi, ktoré vznikli v mestách, menovite práve vo Varšave, kde vznikol diskusný klub prostredníctvom činnosti týždenníka Po Prostu.
Chruščov proti kultu osobnosti a ďalšia liberalizácia náhľad|Pomník Poznaňského povstania slávnostne odhalený roku 1981 pri príležitosti 25. výročia samotnej udalosti.
Vo februári roku 1956 vystúpil na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu generálny tajomník menom Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý odsúdil Stalinov kult osobnosti a to práve za jeho ukrutnosti v referáte známom ako Stalinove zločiny.
Chruščovove slová sa čoskoro rozšírili a stali sa všeobecne známymi, čo viedlo k ďalším diskusiám o zmene politického režimu v Poľsku.
Vzplanutie revolučnej iskry a jej potlačenie Dňa 28. júna roku 1956 prepukli nepokoje v Poznani. V tom čase vyšli do ulíc robotníci zo Stalinových podnikov. Išlo o najväčšiu továreň v meste. K demonštrantom sa pridali takisto viacerí členovia PZPR a Zväzu poľskej mládeže. Demonštranti držali transparenty s heslami ako napríklad „Chceme slobodné voľby“ alebo „Smrť zradcom“. Pokusy štátnych orgánov a bezpečnostných zložiek pre počiatočné potlačenie povstania sa skončili bez úspechu.
Uprostred Stalinovho námestia sa vtedy zhromažďovalo viac nespokojencov. Bojová nálada davu stúpala až napokon prerástla do fyzických útokov na sídla PZPR a občianske milície. Demonštrantom a povstalcom sa podarilo získať zbrane.
Keď sa napokon rozšírili fámy o tom, že robotníci boli zatknutí a uvrhnutí do väzenia, podarilo sa povstalcom zaútočiť na väzenie v Poznani, ktoré následne zapálili. Po tomto akte zaútočili povstalci na vojvodský úrad verejnej bezpečnosti.
Úrady tak museli poslať armádu a poslať do boja tanky. Armáde sa napokon podarilo situáciu zvládnuť a povstanie potlačiť.
Dozvuky Vrchné vedenie PZRP (Poľská zjednotená robotnícka strana) označilo protesty v meste Poznaň ako dôsledok provokácii zo strany reakcionárov a diverzantov. Napokon 22 osôb skončilo pred súdom. Konečné súdne verdikty sa však odlišovali od tých, ktorých poľská spoločnosť poznala z predchádzajúcich rokov. Odsúdení demonštranti a povstalci boli napokon po októbri roku 1956 prepustení z väzenia.
Referencie
Odporúčaná(?) literatúra KOSMAN, Marceli, (2011). Dějiny Polska. Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1842-5. ŘEZNÍK, Miloš, (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1. TURČAN, Vladimír et al., (2007). Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3.
Pozri aj Studená vojna Dejiny Poľska Poľská ľudová republika
Iné projekty
Zdroj FRIEDL, Jiří et al, (2017). Dějiny Polska. Praha: NLN, s.r.o., 2017. ISBN 978-80-7422-306-8.