Кино (v prepise Kino) je sovietska/ruská rocková skupina založená na prelome rokov 1981 a 1982 v Leningrade spevákom a gitaristom Viktorom Cojom. Popri skupine Akvarium patrila k najvýznamnejším formáciám tzv. leningradského rockového klubu a dodnes patrí k najvplyvnejším kapelám celého ruskojazyčného rocku.

História

Vznik (1981 – 1982) Základ skupiny položili v lete 1981 Viktor Coj, predtým pôsobiaci v kapele „Palata č. 6“, a gitarista Alexej Rybin, ku ktorým sa pridal bubeník Oleg Valinskij. Kapela najprv vystupovala pod menom „Garin i giperboloidy“ a na jeseň 1981 vstúpila do Leningradského rockového klubu. Na jar 1982 zmenila názov na „Кино“, údajne na návrh Borisa Grebenščikova z Akvaria, ktorý skupine pomáhal aj pri nahrávaní debutového albumu.

Vzostup a zmeny v zostave (1982 – 1987) Debutový album «45» vyšiel v roku 1982 za pomoci členov Akvaria. Na jar 1983 skupinu pre umelecké nezhody opustil Alexej Rybin. V rokoch 1984 – 1985 na basgitare krátko pôsobil Alexander Titov, ktorý napokon odišiel pre rastúce pracovné vyťaženie v Akvariu. Zostava sa postupne ustálila v podobe, ktorá vydržala až do konca skupiny – okrem Coja v nej hrali gitarista Jurij Kasparjan, basgitarista Igor Tichomirov a bubeník Georgij Gurjanov. V tomto období vyšli albumy «Начальник Камчатки» (1984), «Это не любовь» (1985) a «Ночь» (1986).

Vrchol popularity a filmová kariéra Coja (1987 – 1989) Okolo roku 1987 sa zvuk skupiny sprísnil a Cojove texty sa posunuli od lyrických k viac „hrdinským“ témam. K výraznému nárastu popularity prispelo aj uvedenie piesne „Перемены!“ vo filme Sergeja Solovjova «Асса» (1987/1988). Viktor Coj sa popri hudbe presadil aj ako filmový herec – účinkoval napríklad vo filmoch «Конец каникул» (1986) a najmä «Игла» (1988), kde stvárnil postavu Mora. V tomto období vyšiel aj komerčne aj kriticky najúspešnejší album skupiny «Группа крови» (1988) a o rok neskôr «Звезда по имени Солнце» (1989).

Smrť Viktora Coja a koniec skupiny (1990 – 1991) Posledný spoločný koncert odohrala skupina 24. júna 1990 na moskovskom štadióne Lužniki. Viktor Coj zahynul 15. augusta 1990 pri autonehode na ceste medzi Slokou a Talsi v Lotyšsku. Zostávajúci členovia dokončili posmrtne vydaný album «Чёрный альбом» (1990) z nahrávok, ktoré Coj stihol natočiť krátko pred smrťou; skupina sa oficiálne rozišla po tlačovej konferencii pri jeho vydaní začiatkom roka 1991.

Odkaz Cojov hrob aj tzv. Cojova stena v Moskve (Krivoarbatský pruh) sa stali neformálnymi pútnickými miestami fanúšikov. Bývalí členovia sa venovali ďalším projektom – Jurij Kasparjan spoluzaložil v roku 2001 skupinu Ju-Piter a neskôr viedol koncertný projekt „Simfoničeskoje Kino“, ktorý piesne skupiny naštudoval s orchestrom, Igor Tichomirov pôsobil ako zvukový technik skupiny DDT a Georgij Gurjanov sa až do svojej smrti v roku 2013 venoval maľbe. Príležitostne dochádza aj k spoločným vystúpeniam bývalých členov, napríklad pri nahrávke piesne „Атаман“ v roku 2012. V roku 2019 sa Jurij Kasparjan, Igor Tichomirov a Alexander Titov rozhodli po takmer 30 rokoch skupinu formálne obnoviť; projekt produkoval Cojov syn Alexander Coj a spev pri vystúpeniach nahrádza digitalizovaný hlas Viktora Coja z pôvodných viacstopových nahrávok, doplnený o bubeníka Olega Šuncova a rytmického gitaristu Dmitrija Kežvatova. Prvé spoločné koncerty po 30 rokoch odohrala obnovená zostava 15. – 16. mája 2021 na aréne ЦСКА v Moskve.

Členovia Viktor Coj († 1990) – spev, gitara, autor väčšiny textov; člen skupiny od jej vzniku až do svojej smrti. Jurij Kasparjan – gitara, od roku 1983 do konca pôsobenia skupiny. Igor Tichomirov – basgitara, súčasť ustálenej zostavy od polovice 80. rokov. Georgij Gurjanov († 2013) – bicie, súčasť ustálenej zostavy od polovice 80. rokov. Alexej Rybin – gitara (1981 – 1983), spoluzakladateľ. Oleg Valinskij – bicie (1981 – 1983). Alexander Titov – basgitara (1984 – 1985), súčasne pôsobil aj v Akvariu.

Diskografia 1982 – «45» 1984 – «Начальник Камчатки» (Nachal'nik Kamchatki) 1985 – «Это не любовь» (Eto ne lyubov) 1986 – «Ночь» (Noch) 1988 – «Группа крови» (Gruppa Krovi) 1989 – «Звезда по имени Солнце» (Zvezda Po Imeni Solntse) 1990 – «Чёрный альбом» (vydaný posmrtne)

Popri štúdiových albumoch vyšiel v roku 1989 aj koncertný album «Последний герой».

Galéria

Referencie

Kategória:Sovietske hudobné skupiny Kategória:Ruské hudobné skupiny Kategória:Rockové hudobné skupiny Kategória:Hudobné skupiny založené v roku 1982 Kategória:Hudobné skupiny zaniknuté v roku 1990